Vďačnosť Vďačnosť Vďačnosť Vďačnosť

Vďačnosť

Sacks Oliver

V štvorici esejí, ktoré britský neurológ Oliver Sacks napísal dva roky pred svojou smrťou sa venuje témam starnutia, pominuteľnosti a zázraku, ktorým je ľudský život. Poeticky sa vracia do detstva, obzerá sa za životom a takmer storočím, ktoré prežil, vďačný za život, priateľstvá, sklamania aj úspechy.

Oliver Sacks sa narodil v roku 1933 v Londýne a študoval na Queen’s College v Oxforde. Medicínske vzdelanie ukončil v nemocnici Mount Zion v San Franciscu a na Kalifornskej univerzite v Los Angeles a presťahoval sa do New Yorku, kde čoskoro stretol pacientov, o ktorých napísal knihu Čas prebúdzania. Doktor Sacks viac ako päťdesiat rokov pracoval ako neurológ a napísal množstvo kníh, napríklad Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, Antropologička na Marse či Halucinácie o zvláštnych neurologických poruchách a ochoreniach svojich pacientov. Denník New York Times ho označil za „básnika medicíny“ a počas svojho života dostal množstvo cien a uznaní napríklad od Guggenheimovej nadácie, Národnej nadácie pre vedu, Americkej akadémie pre umenie a literatúru a Kráľovskej lekárskej fakulty. Krátko pred jeho smrťou v auguste 2015 vyšli jeho memoáre On the Move.


Choroba, staroba, smrť. Napriek týmto ústredným témam štyroch Sacksových esejí je Vďačnosť pôvabná a krásna. V jednej z nich vyjadruje radosť z toho, že nie je mŕtvy, že je jednoducho vo svojich osemdesiatich rokoch šťastný, že žije, a to aj napriek tomu, čo všetko ľutuje – premrhaný čas či svoju plachosť. Konštatuje, že netúži po nesmrteľnosti, chce len to, aby niektoré jeho knihy prehovárali k čitateľom aj po jeho smrti. Z jeho slov cítiť vyrovnanosť, jas a pokoj, a hoci vraví, že sa vzdialil svojmu životu, nie je to nič negatívne – intenzívne ho prežíva a uvedomuje si jeho prepojenosť. Cítiť aj smútok spôsobený stratou nenahraditeľných blízkych priateľov a vrstovníkov. Básnik medicíny Oliver Sacks píše nádherne o vďačnosti. Veď mal vzťah so svetom, ten špeciálny vzťah tých, čo píšu a čítajú. Vďačnosť (Sacks Oliver, 2016)


Útla knižka vydavateľstva Inaque prináša štyri eseje známeho neurológa, autora desiatky kníh (Muž, ktorý si plietol manželku s klobúkom, Antropologička na Marse, Halucinácie atď). Napísal ich na sklonku života. Tú poslednú – Šábes – dokonca len dva týždne pred smrťou. Oliver Sackcs, podobne ako v knihách, ktoré napísal, vkladá do slov úprimnosť a poznanie – a na sklonku života a zvlášť v tejto knižke aj pokoru a vďačnosť. Nie je to smutné čítanie, hoci v knihe nenarazíte na nejakú vtipnú pasáž, ktorá by ponurú tému odľahčila. Napokon, nie je to treba. Pohľad zrelého človeka povzbudzuje k zamysleniu a vlastnej reflexii, nie k beznádeji a strachu. Myslím, že je to dôležité čítanie. Vďačnosť (Sacks Oliver, 2016)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Oliver Sacks: neurolog, který znal lidskou duši

Tomáš Weiss

Jak píší ke své aktualní knize v nakladatelství Inaque: "Doktor Sacks viac ako päťdesiat rokov pracoval ako neurológ a napísal množstvo kníh, napríklad Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, Antropologička na Marse či Halucinácie o zvláštnych neurologických poruchách a ochoreniach svojich pacientov. Denník New York Times ho označil za „básnika medicíny“ . Viac.

Oliver Sacks: neurolog, který znal lidskou duši

Tomáš Weiss

Jak píší ke své aktualní knize v nakladatelství Inaque: "Doktor Sacks viac ako päťdesiat rokov pracoval ako neurológ a napísal množstvo kníh, napríklad Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, Antropologička na Marse či Halucinácie o zvláštnych neurologických poruchách a ochoreniach svojich pacientov. Denník New York Times ho označil za „básnika medicíny“ . Viac.


Ďalšie odporúčania


Pochmúrny humor jedenástich príbehov popisujúcich medzné situácie života vyvoláva smiech spojený s mrazivým chrbtotlakom. Život je (aj) takýto. Serte na štěstí, žijte ! Nápis z Paríža zmietaného študentskou revolúciou v roku 1968 uzatvárajúci knihu ju vystihuje. Tábor Radostné vědy (Patrick Declerck, 2008)

Tábor Radostné vědy

Nový román Máriusa Kopcsaya má divný názov Asvabaždénie, podtitul je Geopolitická groteska. Vydal ho Koloman Kertész Bagala tento rok. V knihe podľa môjho názoru nejde až tak o asvabaždénie, nemyslím si, že je geopolitická a aj groteskou je len sčasti. Ale je to výborná kniha. A mimoriadne zábavná, presná v detailoch a silná vo významovej výpovedi bezchybne spätej s referenčným pozadím. Dokument doby a myslenia o dobe. Má veľmi silný potenciál stať sa (a asi sa už aj stáva, ako tak počúvam okolo seba) dokonca „generačným románom“. Asvabaždénie (Kopcsay Márius, 2016)

Asvabaždénie

Tvárou v tvár, od jedného prahu k druhému, počúvať a nezblázniť sa. Pani Alexijevič má môj nekončiaci obdiv. Táto veta však vyznieva duto, prázdno, pretože ide hlavne o ľudí. O tých, ktorí si prešli toľkými vecami, že sa mi z toho krúti hlava, zdvíha žalúdok... Napriek tomu prehovorili. Pomenovali, ukázali, pochopili, aj nepochopili. Prijali aj odmietli. Nikdy sa to pre nich neskončí. Zažili úplne inú vojnu, o akej dovtedy vedeli. Desivá predstava krásneho nepriateľa a opakujúca sa otázka, kto to vlastne sme, my, ľudia? Černobyľská modlitba (Svetlana Alexijevičová , 2017)

Černobyľská modlitba