Lesní ľudia Lesní ľudia Lesní ľudia

Lesní ľudia

Hanya Yanagihara

Americká spisovateľka pôvodom z Havajských ostrovov, pracuje ako novinárka pre T Magazine a The New York Times. Jej románový debut Lesní ľudia označila kritika za jednu z najpozoruhodnejších kníh roka 2013.

.


Priznanie na úvod. Hľadiac na obálku, očakávala som napínavé dobrodružstvo o objaviteľoch neprebádaného ostrova. Avšak dostala som ponor do mysle vedca ženúceho sa za objavom skrytým medzi listami stromov. Hanya Yanagihara sa s čitateľom nebabre, v príbehu je ako doma a na ceste do najtemnejších vôd morálneho relativizmu vás nebude držať za ruku. Táto kniha nie je krásna, ale je výborná. Lesní ľudia (Hanya Yanagihara , 2016)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Rozhovor s Hanyou Yanagiharou, autorkou románu Lesní ľudia.

Juraj Kováčik

Titul Lesní ľudia patrí túto zimu k najzaujímavejším a najpredávanejším románom na pultoch kníhkupectva Artforum. Vďaka vydavateľstvu Slovart sme získali možnosť porozprávať sa s jeho autorkou. Hanya Yanagihara sa popri písaní stále venuje aj práci pre New York Times a tak v čase rozhovoru cestovala pracovne po Indii. Viac.

Lesní ľudia

Matúš Procházka - Ozzy

S autorskými debutmi to niekedy býva tak trochu trápenie. Začiatky bývajú ťažké, nikto učený z neba nespadol, takže občas sa niečo nedomyslí, nedotiahne do konca, alebo dobrú ideu potopia prílišné ambície. Chyby sa jednoducho robia a nevyhne sa im nik. Občas však na čitateľa vyskočí kúsok s takým sebavedomím, že ho možno pasovať na čokoľvek, len na debut nie. Presne s takouto kvalitou na nás vyrukovala americká autorka havajsko-kórejského pôvodu, ktorá si vraví Hanya Yanagihara. Jej prvotina Lesní ľudia vznikala neuveriteľných šestnásť rokov a vo vynikajúcom preklade Dariny Zaicovej pred časom rozšírila rady klenotmi nadupanej edície MM vydavateľstva Slovart. Viac.

Rozhovor s Hanyou Yanagiharou, autorkou románu Lesní ľudia.

Juraj Kováčik

Titul Lesní ľudia patrí túto zimu k najzaujímavejším a najpredávanejším románom na pultoch kníhkupectva Artforum. Vďaka vydavateľstvu Slovart sme získali možnosť porozprávať sa s jeho autorkou. Hanya Yanagihara sa popri písaní stále venuje aj práci pre New York Times a tak v čase rozhovoru cestovala pracovne po Indii. Viac.

Lesní ľudia

Matúš Procházka

S autorskými debutmi to niekedy býva tak trochu trápenie. Začiatky bývajú ťažké, nikto učený z neba nespadol, takže občas sa niečo nedomyslí, nedotiahne do konca, alebo dobrú ideu potopia prílišné ambície. Chyby sa jednoducho robia a nevyhne sa im nik. Občas však na čitateľa vyskočí kúsok s takým sebavedomím, že ho možno pasovať na čokoľvek, len na debut nie. Presne s takouto kvalitou na nás vyrukovala americká autorka havajsko-kórejského pôvodu, ktorá si vraví Hanya Yanagihara. Jej prvotina Lesní ľudia vznikala neuveriteľných šestnásť rokov a vo vynikajúcom preklade Dariny Zaicovej pred časom rozšírila rady klenotmi nadupanej edície MM vydavateľstva Slovart. Viac.


Ďalšie odporúčania


Chcete si prečítať skvelú útlu, no o to presnejšiu knihu, ktorá vám na aktuálne otázky sveta (a tiež Slovenska) odpovie lepšie než akékoľvek médium? Americký historik Timothy Snyder po zvolení Donalda Trumpa (v knihe o ňom zásadne píše iba ako o prezidentovi, bez mena) spísal 20 mrazivých ponaučení z 20. storočia. Nazval ich O Tyranii. O tyranii (Timothy Snyder , 2017)

O tyranii

„Milujem domy, všetko, čo mi môžu povedať, a preto mi neprekáža robiť upratovačku. Je to ako čítať knihu.“ To je Lucia Berlin. Zázrak. Kde celý čas bola? Čítam jej poviedky odznova, zbožne, pomaly. Je to ako objaviť niekoho, kým by ste chceli byť. Kde sa skrývala? Patrí do tej najvyššej kasty pravých, „čechovovských“ poviedkarov. Jej farby, vône, spôsoby, akými k vám rozpráva - niečo medzi Raymondom Carverom a Johnom Fantem. Surovo drsné a zároveň krikľavo radostné. Čím bol život ťažší, tým hlbšie zaťal a v podaní Lucie Berlin to znie ľahko, ako dobrá pesnička. Tak ako Charles Bukowski – kráčala proti valiacemu sa davu. Ale nie ako chlap - rebel. Skôr ako pobavená aristokratka. Sedí v čistiarni a pozoruje prísediaceho Indiána. V Angelovej práčovni leží pred vami celý svet. Na žiadnu z jej poviedok nezabudnete. Ešte pred desiatimi rokmi to bola neznáma autorka vydavateľstva Black Sparrow Press. Dnes, desať rokov po smrti, sú jej poviedky bestsellery. Ešteže tak! Pretože táto žena je ako diamant v piesku. To nie sú žiadne snaživé písačky. Lucia Berlin hľadá pravdu v každej miestnosti tak prirodzene ako mačka myš. Jej štýlom je autobiografická fikcia. Dievča z bohatej a poriadne uletenej rodiny, neskôr matkou vydedená, tri manželstvá, štyria synovia, po celý život boj s alkoholizmom, napokon vyhratý. Keď sa v jej poviedke trhajú zuby, tak všetky naraz. Nič však nie je viac zaujímavé, vtipné a zábavné, ako keď to popisuje ona. A tak ako Patti Smith na pódiu v jednom ohni strčí do malíčka bosej nohy všetkých chlapov tohto sveta, aj pri Lucii Berlin vám pojem „ženská literatúra“ znie ako spláchnutie. Je to božská literatúra. Tá mentálna vrúcnosť, to všeobjatie, ten moment precitnutia z detskej lásky s pichnutím staroby v chrbte, to upratovanie po mŕtvych a dvíhanie telefónov na nemocničných dispečingoch tohto sveta, je čisto ženská disciplína. V podaní tejto ženy však kráľovská. Lucia Berlin: Manuál pre upratovačky.
(Text bol pôvodne uverejnený v časopise .týždeň) Manuál pre upratovačky (Lucia Berlin, 2017)

Manuál pre upratovačky

Prežívame zvláštne časy. Niekoľko stoviek kilometrov od našej krajiny sa bojuje a my naďalej žijeme svoje životy – oslavujeme narodeniny našich blízkych, strachujeme sa o nich, keď ochorejú, chodíme na prechádzky, k jazeru, na chaty či do letných domčekov, nakupujeme, čítame romány... No čítame aj noviny a správy o vojne v Sýrii, ktorá trvá už niekoľko rokov, o konflikte na Ukrajine, o nových lídroch Európy a sveta. Cítime niekedy pocit viny za to, aké privilegované je naše bytie? Ľutujeme iných, tých menej šťastných, dostatočne? A čo vlastne máme robiť, keď ľudia okolo nás trpia? Tieto otázky mi napadli, keď som čítala vojnové denníky, ktoré si písala moja obľúbená autorka z detstva, Astrid Lindgrenová. V čase, keď sa celý svet zmietal v konflikte, žila v neutrálnom Švédsku a o zverstvách páchaných v okolitých krajinách sa dozvedala z novín a z korešpondencie tých, ktorí prežili. Čo robiť, keď vami lomcuje ľútosť a hrôza, pretože mierumilovné Fínsko práve bombardujú, zomierajú tam nevinní ľudia, no vy a vaša rodina máte šťastie a strasti vojny nezažívate? Úžasné svedectvo z otrasnej doby, ktoré si treba prečítať. Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945 (Lindgrenová Astrid, Ekman Kerstin, Nyman Karin, 2017)

Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945