Lesní ľudia Lesní ľudia Lesní ľudia

Lesní ľudia

Hanya Yanagihara

Americká spisovateľka pôvodom z Havajských ostrovov, pracuje ako novinárka pre T Magazine a The New York Times. Jej románový debut Lesní ľudia označila kritika za jednu z najpozoruhodnejších kníh roka 2013.

.


Priznanie na úvod. Hľadiac na obálku, očakávala som napínavé dobrodružstvo o objaviteľoch neprebádaného ostrova. Avšak dostala som ponor do mysle vedca ženúceho sa za objavom skrytým medzi listami stromov. Hanya Yanagihara sa s čitateľom nebabre, v príbehu je ako doma a na ceste do najtemnejších vôd morálneho relativizmu vás nebude držať za ruku. Táto kniha nie je krásna, ale je výborná. Lesní ľudia (Hanya Yanagihara , 2016)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Rozhovor s Hanyou Yanagiharou, autorkou románu Lesní ľudia.

Juraj Kováčik

Titul Lesní ľudia patrí túto zimu k najzaujímavejším a najpredávanejším románom na pultoch kníhkupectva Artforum. Vďaka vydavateľstvu Slovart sme získali možnosť porozprávať sa s jeho autorkou. Hanya Yanagihara sa popri písaní stále venuje aj práci pre New York Times a tak v čase rozhovoru cestovala pracovne po Indii. Viac.

Lesní ľudia

Matúš Procházka - Ozzy

S autorskými debutmi to niekedy býva tak trochu trápenie. Začiatky bývajú ťažké, nikto učený z neba nespadol, takže občas sa niečo nedomyslí, nedotiahne do konca, alebo dobrú ideu potopia prílišné ambície. Chyby sa jednoducho robia a nevyhne sa im nik. Občas však na čitateľa vyskočí kúsok s takým sebavedomím, že ho možno pasovať na čokoľvek, len na debut nie. Presne s takouto kvalitou na nás vyrukovala americká autorka havajsko-kórejského pôvodu, ktorá si vraví Hanya Yanagihara. Jej prvotina Lesní ľudia vznikala neuveriteľných šestnásť rokov a vo vynikajúcom preklade Dariny Zaicovej pred časom rozšírila rady klenotmi nadupanej edície MM vydavateľstva Slovart. Viac.


Ďalšie odporúčania


Geniálna priateľka ma nadchla, prečítala som ju za pár dní. Pre mňa je to príbeh o rovnováhe toho, čo je v nás dobré – to prajné, to, čo robíme pre druhých, snahy prekonať sa a byť lepší – a toho trochu horšieho – žiarlivosti, komplexov, strachu z vlastnej malosti. Navyše je napísaná s ľahkosťou a jazykom, ktorý sa nesnaží za každú cenu „ohromiť" čitateľa. Geniálna priateľka (Ferrante Elena, 2015)

Geniálna priateľka

Nebojím sa označiť túto knihu v istom zmysle ako kultovú, pretože ňou je. Zweigov nezameniteľný rozprávačský prístup postupne odhaľuje, akými zmenami prechádzal život na začiatku 20. storočia očami mladého, dospievajúceho Rakúšana, ktorý ako obyvateľ mnohonárodnostnej ríše, neskôr ako príslušník zakríknutej republiky uprostred meniacej sa Európy citlivo vníma každý výkyv rovnováhy na kontinente. Nádherne vykreslený meštiansky spôsob života, strasti mladíckych liet a dospievania či ťažkosti umeleckej brandže počas svetovej vojny a humanistický ideál pacifizmu a mieru, ktorý je ohrozovaný vzmáhajúcim sa zlom (nielen) v Nemecku. To všetko perom Viedenčana, Žida, Európana, človeka. Obžaloba vojny a civilizácie v tej najkomornejšej a pritom tak brilantne vystihnutej forme. Esencia, ktorá zo svoje aktuálnosti netratí nič ani dnes – chyby minulosti a ľudské slabosti sa totiž zvyknú so železnou pravidelnosťou opakovať. Svet včerajška (Stefan Zweig, 2014)

Svet včerajška

Owenova téza o poetickom vedomí a poézii ako hlavnej architektky jazyka k nám prišla síce neskoro, no vďaka nej sa môžeme pozrieť a pochopiť takmer všetko, čo si sme dodnes na práci básnikov nevšimli. Básnická reč patrí spolu s Eliotovými, Valéryho a Coleridgeovými esejami o poézii do zbierky interpretačných grimoárov najstaršej literárnej disciplíny. Kniha vo výbornom českom preklade Milana Horáka a Adama Borzica je aj dobrou pripomienkou toho, že niektoré pohyby vedomia a tvorivé procesy dokážeme pochopiť iba s odstupom storočí, čo je v tejto dobe upokojujúcim poznaním. Básnická reč (Barfield Owen, 2015)

Básnická reč