Lesní ľudia Lesní ľudia Lesní ľudia

Lesní ľudia

Hanya Yanagihara

Americká spisovateľka pôvodom z Havajských ostrovov, pracuje ako novinárka pre T Magazine a The New York Times. Jej románový debut Lesní ľudia označila kritika za jednu z najpozoruhodnejších kníh roka 2013.

.


Priznanie na úvod. Hľadiac na obálku, očakávala som napínavé dobrodružstvo o objaviteľoch neprebádaného ostrova. Avšak dostala som ponor do mysle vedca ženúceho sa za objavom skrytým medzi listami stromov. Hanya Yanagihara sa s čitateľom nebabre, v príbehu je ako doma a na ceste do najtemnejších vôd morálneho relativizmu vás nebude držať za ruku. Táto kniha nie je krásna, ale je výborná. Lesní ľudia (Hanya Yanagihara , 2016)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Rozhovor s Hanyou Yanagiharou, autorkou románu Lesní ľudia.

Juraj Kováčik

Titul Lesní ľudia patrí túto zimu k najzaujímavejším a najpredávanejším románom na pultoch kníhkupectva Artforum. Vďaka vydavateľstvu Slovart sme získali možnosť porozprávať sa s jeho autorkou. Hanya Yanagihara sa popri písaní stále venuje aj práci pre New York Times a tak v čase rozhovoru cestovala pracovne po Indii. Viac.

Lesní ľudia

Matúš Procházka - Ozzy

S autorskými debutmi to niekedy býva tak trochu trápenie. Začiatky bývajú ťažké, nikto učený z neba nespadol, takže občas sa niečo nedomyslí, nedotiahne do konca, alebo dobrú ideu potopia prílišné ambície. Chyby sa jednoducho robia a nevyhne sa im nik. Občas však na čitateľa vyskočí kúsok s takým sebavedomím, že ho možno pasovať na čokoľvek, len na debut nie. Presne s takouto kvalitou na nás vyrukovala americká autorka havajsko-kórejského pôvodu, ktorá si vraví Hanya Yanagihara. Jej prvotina Lesní ľudia vznikala neuveriteľných šestnásť rokov a vo vynikajúcom preklade Dariny Zaicovej pred časom rozšírila rady klenotmi nadupanej edície MM vydavateľstva Slovart. Viac.


Ďalšie odporúčania


Čítal som už viacero detských detektívok, ale nepáčilo sa mi, že boli až veľmi detské a iba málo napínavé. Séria o Kallem Blomkvistovi je iná. Od začiatku je dostatočne záhadná a v niektorých častiach aj strašidelná. Pri knihe som sa takto ešte nebál. Bavilo ma, že hlavný hrdina je chalan v mojom veku a pritom je detektív. Detektív Blomkvist a Rasmus (Lindgrenová Astrid, 2015)


(Nielen) knižky z dielne Egreš sú vždy veľkým vizuálnym dobrodružstvom. V poslednom čase k nim pribudla táto novinka, ktorá malým a možno aj veľkým čitateľom ukáže, že Nie je opica ako opica. Dozviete sa, ktoré z nich, tak ako my, používajú toaletný papier či bylinkový šampón, navzájom si do očí strkajú prsty, obľubujú kúpanie v bazéne alebo dokonca to, ktorá bola prvou opičou kozmonautkou. Tieto zaujímavosti sprevádzajú kúzelné ilustrácie, a tvoria tak spolu naozajstné dobrodružstvo pre všetkých. Nie je opica ako opica (Lucia Kršková, Barbara Kršková, 2017)


Román amerického prozaika Anthonyho Doerra je ako fotoalbum doby vytrhnutej zo svojich pántov. Paralelne sa vyvíjajúce príbehy slepého francúzskeho dievčaťa Marie-Laure a nemeckej siroty Wernera, ktorý zasvätí svoju technologickú vášeň nacistickej armáde, detailne a citlivo mapujú svet pred i počas apokalypsy druhej svetovej vojny a prinášajú sentimentálne, ale dôležité posolstvo o nevyhnutnosti ľudskosti v neľudských trajektóriách dejín. Krásne napísané, komponované v drobných kapitolách, plné obrazov a fragmentov, kruté i empatické, nachádzajúce svetlo aj tam, kde zavládla tma a ľudská hlúposť. Príbeh, sledujúci vratký svet, ktorý sa preklopí do vojnového chaosu je dnes vzhľadom na všadeprítomný hnev a vzrastajúcu fašizáciu Slovenska aktuálnejší a dôležitejší, než kedykoľvek predtým. Svetlo, ktoré nevidíme (Doerr Anthony, 2016)

Svetlo, ktoré nevidíme