Michaela Palina poznáme najmä ako jedného z členov kultového komediálneho zoskupenia Monty Python. V anglofónnom prostredí je však známy aj vďaka svojim nevšedným dokumentom pre televíziu BBC a denníkovým cestopisom. V knihe Erebus oživuje príbeh o slávnej lodi z čias viktoriánskej éry s rovnomenným názvom, pod ktorou sa v roku 1848 v okolí Arktídy záhadne zľahla zem a jej vrak objavili až o 166 rokov. Erebus mal za úlohu preskúmať odľahlé a neprebádané časti planéty a Palinovi sa o nej podarilo nesmierne pútavo rozprávať. Erebus - Příběh ztracené lodi (Michael Palin, 2019)

Pri poviedkových knihách dávno platí zaužívané pravidlo – niektoré sú fantastické, iné poslabšie a celkový dojem zo zbierky závisí od pomeru týchto dvoch premenných. Nuž, ale juhoamerická autorka Claudia Piñeiro dokazuje, že výnimky existujú – v jej podarenej knižke som nenašla jediný príbeh, ktorý by mi vyslovene nesadol a ktorý by som mohla označiť za podpriemerný. Kto z nás (Claudia Pineiro, 2022)

„Niekedy sa hostia zabavia neskoro do noci, a vtedy sa objaví pán strážnik, a kto sám neodíde, toho pošle spať, a keby sa protivil, vymastil by ho prípadne pendrekom, alebo by ho zabásnul.“​ Túto z denníka Slovenský východ roku 1934 a podobné hlášky nájdete v historickom sprievodcovi košickými pohostinstvami v rokoch 1918-1948. Po knihe o najstaršom fungujúcom hoteli Bankov je to druhá z dielňe najmladších košických historikov a archivárov Dany Kušnírovej, Petra Annu a Viktora Lubyho. Je plná dobových dokumentov a fotografií a je rozdelená na tri časti. Prvá približuje všeobecný kultúrno-spoločenský prehľad Košic, dejiny alkoholických nápojov, legislatívne opatrenia, činnosť košického pohostinského opatrenia. V druhej časti sa čitateľ oboznamuje s históriou najpopulárnejších pohostinských zariadení a v treťej je sprievodca súčasnými historickými podnikmi. A prečo Dostaveníčka? Ide o archaický výraz, ktoré označuje miesto dostavenia za účelom pohostenia, zábavy, či večerného posedenia. Košické dostaveníčka (Kušnírová Dana, 2016)

Príbeh služobníčky som dočítal v čase českých volieb charakteristických únavou z demokracie. Najslávnejšia knihu Margaret Atwood tento typ únavy bezpečne zaženie. Hlavná postava je služobníčka v teokratickej krajine kdesi na území bývalých Spojených štátov. Nemá takmer nijaké práva a je nútená žiť v akejsi forme sexuálneho otroctva. Sloboda sa vytrácala nenápadne, až jedného dňa všetky ženy prepustia z práce a zablokujú im bankové účty. Krásne napísaný príbeh je ako zlý sen, ktorý pripomína, aká tenká je hranica medzi spoločenským zriadením, v ktorom môžeme prijímať svoje vlastné rozhodnutia a totalitou, v ktorej za nás rozhodujú iní. Príbeh služobníčky (Margaret Atwood, 2001)