Černobyľská modlitba

Svetlana Alexijevičová

26. apríla 1986 o 1:24 zaznela v černobyľskej jadrovej elektrárni séria výbuchov. Bol to začiatok najväčšej jadrovej nehody v 20. storočí. Černobyľská katastrofa sa stala jednou z najsilnejších tém, ktorú vo svojej tvorbe spracovala laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič.

Dvadsať rokov po tejto jadrovej apokalypse sa vracia na miesta, ktoré boli Černobyľom najviac postihnuté, rozpráva sa s ľuďmi, ktorých sa bytostne dotkla a fatálne zasiahla do ich životov. Pozostalí, hasiči, bývalí zamestnanci – každý z nich má vlastný „černobyľský príbeh“. Čitateľa možno prekvapí, že Černobyľ nie je iba hrôzostrašným miestom, pre mnohých je stále domovom a našiel dokonca aj nových obyvateľov, pre ktorých sa stal záchranou. Svetlana Alexijevič svojím nenapodobiteľným spôsobom skladá kroniku nedávnej minulosti, aby tak vytvorila knihu, ktorá je pre nás všetkých varovaním najmä do budúcnosti.

Tvárou v tvár, od jedného prahu k druhému, počúvať a nezblázniť sa. Pani Alexijevič má môj nekončiaci obdiv. Táto veta však vyznieva duto, prázdno, pretože ide hlavne o ľudí. O tých, ktorí si prešli toľkými vecami, že sa mi z toho krúti hlava, zdvíha žalúdok... Napriek tomu prehovorili. Pomenovali, ukázali, pochopili, aj nepochopili. Prijali aj odmietli. Nikdy sa to pre nich neskončí. Zažili úplne inú vojnu, o akej dovtedy vedeli. Desivá predstava krásneho nepriateľa a opakujúca sa otázka, kto to vlastne sme, my, ľudia? Černobyľská modlitba (Svetlana Alexijevičová , 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Černobyľská modlitba.

Juraj Kováčik

Svetlana Alexijevič, laureátka Nobelovej ceny, je u nás vďaka vydavateľstvu Absynt známa z kníh Vojna nemá ženskú tvár alebo Zinkoví chlapci. V najnovšej knihe zachytáva svojím jedinečným štýlom, postavenom na spomienkach pamätníkov, priebeh a dôsledky najväčšej katastrofy atómovej elektrárne. Viac.

Svetlana Alexijevič: Černobyľská modlitba (kronika budúcnosti)

Monika Kompaníková

Poľsko-slovenské vydavateľstvo Absynt existuje len dva roky a za ten krátky čas zaplnilo prázdne miesto reportážnou literatúrou a naše police knihami, ktoré nestíhame čítať. My vám spolu s Aňou Ostrihoňovou odporúčame prečítať si Černobyľskú modlitbu bieloruskej novinárky Svetlany Alexijevič. Viac.

Prekladateľka knihy o Černobyli: Pri každom čítaní či redigovaní to bola "šleha"

Juraj Kováčik

V apríli 1986, keď došlo k najväčšej európskej jadrovej katastrofe, SILVIA ŠALATOVÁ študovala v Minsku. Práve ona do slovenčiny preložila knihu Černobyľská modlitba Svetlany Alexijevič. Viac.

Černobyľská modlitba.

Juraj Kováčik

Svetlana Alexijevič, laureátka Nobelovej ceny, je u nás vďaka vydavateľstvu Absynt známa z kníh Vojna nemá ženskú tvár alebo Zinkoví chlapci. V najnovšej knihe zachytáva svojím jedinečným štýlom, postavenom na spomienkach pamätníkov, priebeh a dôsledky najväčšej katastrofy atómovej elektrárne. Viac.

Svetlana Alexijevič: Černobyľská modlitba (kronika budúcnosti)

Monika Kompaníková

Poľsko-slovenské vydavateľstvo Absynt existuje len dva roky a za ten krátky čas zaplnilo prázdne miesto reportážnou literatúrou a naše police knihami, ktoré nestíhame čítať. My vám spolu s Aňou Ostrihoňovou odporúčame prečítať si Černobyľskú modlitbu bieloruskej novinárky Svetlany Alexijevič. Viac.

Prekladateľka knihy o Černobyli: Pri každom čítaní či redigovaní to bola "šleha"

Juraj Kováčik

V apríli 1986, keď došlo k najväčšej európskej jadrovej katastrofe, SILVIA ŠALATOVÁ študovala v Minsku. Práve ona do slovenčiny preložila knihu Černobyľská modlitba Svetlany Alexijevič. Viac.


Ďalšie odporúčania


Román Bitky na púšti podnecuje čitateľskú citlivosť ako bezprizorná naháňačka po anonymných hroboch. V jeden moment sa chcete karhavo načiahnuť za detským golierom, no ten vám v okamihu unikne, aby sa lotrov hlas rozliehal v preľudnených dvoroch, kde sa vám stratí medzi bielizňou, sudmi, šrotom a rovesníkmi. Každý vás chce očami vysmiať, pretože táto hra vnútorne nesúvisí s mestom, o akom čítame. Mexico city zohráva úlohu skúsenej, ale vyťaženej matky, ktorá nedokáže obsiahnuť všetkých svojich neposlušných. Bitky na púšti (José Emilio Pacheco, 2020)

Bitky na púšti

Mám nepríjemný pocit, že sa po poslednej kapitole zbalíš a ujdeš do lesa, hovorí mi moja žena Katka vždy, keď začnem čítať knihu o samotároch alebo návratoch k prírode. Takto ju s knihou na kolenách vystraším približne dvakrát za rok. Kniha Paola Cognettiho Divoký kluk bola jednou z nich. A bola jednou z najlepších. Nie je to totiž len zbeletrizovaná obhajoba samoty a prírody. Cognetti rozpráva o hľadaní dávnych a stratených častí samého seba, o úcte k ľuďom či o rozpakoch, ktoré cíti, keď vstupuje cudzím ľuďom do životov. Fajn témy na premýšľanie, aj keď práve nie ste v lese. Píše úprimne, bez zbytočnej drámy a klišé obrazov podobných diel, v ktorých napríklad Alexander Supertramp páli peniaze na dôkaz svojej slobody. Do lesa som napokon po dočítaní neušiel. Opäť však o niečo hlbšie rozumiem ľuďom, ktorí doň ušli a hľadajú skúsenosť so samotou. V neposlednom rade som po knihe dostal obrovskú chuť žiť svoje bežné dni o niečo skromnejšie. Divoký kluk (Paolo Cognetti, 2018)

Divoký kluk

Ak by som mal odporučiť nejakú knihu, určite by šlo o útly text poľského reportéra Wojciecha Tochmana Akoby si kameň jedla. Tradícia reportážnej literatúry je na Slovensku neveľká, ba povedal by som skoro žiadna. Aj preto sa pre mňa táto knižka stala objavom nielen sama sebou, ale i sprostredkovaním informácií o vydavateľstve Absynt. Kniha samotná je svedectvom o vojne na Balkáne, ktorá sa diala v čase, keď som ja študoval na strednej škole v pokoji a bezpečí šťastného dospievania. Na základe výskumu poľskej antropologičky, ktorá sa podľa kostí snaží identifikovať pozostatky mŕtvych z vojny v Bosne a Srbsku na začiatku 90. rokov 20. storočia, spoznávame príbehy jednotlivcov, obetí, svedkov, pozostalých, všetkých tých, ktorých vojna o akékoľvek šťastie pripravila. Avšak nielen o šťastie, ale aj o akúkoľvek pozitívnu víziu budúcnosti. Ocitáme sa v Srbsku a Bosne pár rokov po vojne vo svete, ktorý vojnou poznačený ostal viac, než si dokážeme predstaviť. Toto svedectvo je vzácnym dokumentom, ktorý jednoduchým jazykom a vecným postojom autora podáva správu o čomsi, čo sa nás dotýka oveľa viac, než si pripúšťame. Akoby si kameň jedla (Tochman Wojciech, 2015)