Bitky na púšti

José Emilio Pacheco

Jazyk Pachecovej novely je z hľadiska umeleckého diela univerzálny. Svet, do ktorého vstupuje mladý hrdina, rozhodne neponúka pravidlá ako žiť a ani chuť v nich zakotviť.

Hlavná postava Carlos sa nevzdá a nechce na sebe pracovať. Práve naopak. Nerozumie pobúreniu, ktoré vyvolala jeho čistá láska, a rozprávača (i čitateľa) má plne na svojej strane. Pacheco nehovorí o bitkách na púšti v prvom rade kvôli kritike sveta, ktorý zanikol – tým hlavným je pre neho nezničiteľná nevinnosť. Nevinnosť nie je výsadou detstva, nejde len o to uchovať si v duši dieťa. Podstatou je zotrvať vo svojich hodnotách a v prvotnej kráse vzťahov. Zostať pri tom, čo je normálne, čoho by malo byť vo svete viac: „Láska je v poriadku, iba návisť je démonická“.

Román Bitky na púšti podnecuje čitateľskú citlivosť ako bezprizorná naháňačka po anonymných hroboch. V jeden moment sa chcete karhavo načiahnuť za detským golierom, no ten vám v okamihu unikne, aby sa lotrov hlas rozliehal v preľudnených dvoroch, kde sa vám stratí medzi bielizňou, sudmi, šrotom a rovesníkmi. Každý vás chce očami vysmiať, pretože táto hra vnútorne nesúvisí s mestom, o akom čítame. Mexico city zohráva úlohu skúsenej, ale vyťaženej matky, ktorá nedokáže obsiahnuť všetkých svojich neposlušných. Bitky na púšti (José Emilio Pacheco, 2020)

Ďalšie odporúčania


Nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Doris Lessing napísala malú, ale ťažkú knižku. Ľudstvo by malo zužitkovať všetky nadobudnuté poznatky, hovorí, inak sa nikdy nenaučí predchádzať násilnostiam. Hoci niektoré činy sa dejú znova a znova, stále nechápeme. Ako sa to len mohlo stať? - pýtame sa a oči si zakrývame falošnou sentimentalitou. Oveľa lepšie by pre všetkých bolo priznať si, že niektorí ľudia sa jednoducho vyžívajú v násilí. Iba otvorenou diskusiou o svojej vlastnej skúsenosti dokážeme predísť hrôzam, ktorých sme jeden voči druhému schopní. A presne to majú film a literatúra spoločné - hoci prerozprávavajú svet optikou autora či autorky, dokážu byť nemilosrdne pravdivé. Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť (Doris Lessing, 2017)

Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť

​Vrah z mesta marhúľ sa začína rozprávaním ženy, ktorej muž sa zúčastnil puču proti prezidentovi Erdoganovi. Rozprával sa s ňou poľský reportér Witold Szablowski a rozprával sa aj s Turkami protestujúcimi v parku Gezi za stromy, sex a slobodu. S majiteľom obchodu, ktorý tvrdí, že prezident krajinu ekonomicky potiahol či bohatou Istanbulčankou, ktorá nástojí na tom, že Erdogan nie je žiadny Mubarak. Kniha je zborníkom reportáží o toľko diskutovanej krajine. Bez zbytočného údivu, len prikladá hlasy jeden vedľa druhého. Toto spojenie so svetom cez reportáže sme načas stratili. A Absynt nám ukázal, že Boris Filan a blogy z letných dovoleniek to nenapravia. Že autor z regiónu sa spýta na to, na čo by sme sa aj my pýtali a ukáže nám svet zo správ a hoaxov ako obývaný ľuďmi, s ktorými sa dá rozprávať pri stánku s čajom a köfte.​ Vrah z mesta marhúľ (Witold Szablowski , 2017)

Vrah z mesta marhúľ

Vždy som rád, keď môžem dať tip na slovenskú knihu. A Zadné izby ma oslovili ako máloktorý domáci debut. Bariccovsky malebný štýl, silné, vtipné, no nie prvoplánové bonmoty a príbehy o tom, čo skrývame v zadných izbách svojej mysle, sú skutočne príjemným čítaním. Zadné izby (Sabuchová Alena, 2016)

Zadné izby