Vladimír Michal

vydavateľ a kníhkupec bratislavského Artfora

Vladimír Michal

Pochmúrny humor jedenástich príbehov popisujúcich medzné situácie života vyvoláva smiech spojený s mrazivým chrbtotlakom. Život je (aj) takýto. Serte na štěstí, žijte ! Nápis z Paríža zmietaného študentskou revolúciou v roku 1968 uzatvárajúci knihu ju vystihuje. Tábor Radostné vědy (Patrick Declerck, 2008)

Tábor Radostné vědy

Ďalšie odporúčania


Už prvá kniha rozhovorov (Boh alebo nič) s africkým kardinálom bola nečakaným prekvapením. Jeho otvorenosť a srdečnosť v kombinácii s hlbokými a konzervatívnymi postojmi boli bleskom z neba do našej slovenskej duchovnej atmosféry. V Sile ticha odovzdáva skúsenosti človeka vyrastajúceho na africkom vidieku, ktorý dôverne pozná posvätnosť i tajomnú atmosféru ticha úzko prepojenú s prírodou, vlastným bytím človeka i so všetkým, čo nás presahuje. Hovorí o tichu ako o Bohu v nás a o jeho absencii v našich srdciach. O tom, ako veľmi sa potrebujeme do ticha ponárať a ako veľmi ho potrebujeme tvoriť mlčaním. Možno to ide aj s vekom, ale čím som staršia a čím je svet naokolo neustále hlučnejší, tým je pre mňa ticho vzácnejšie a dôležitejšie. Sila ticha proti diktatúre hluku (Robert Sarah, 2017)

Sila ticha proti diktatúre hluku

Posledné okamihy pred stratou nevinnosti, keď sa ešte zdá, že všetko je možné. Básnik, maliar, hudobný skladateľ a geniálny lekár sa hrajú s nadšením mladých levíčat. Už sa však rysujú ostré rezáky a na naťahujúcej sa, hladiacej ruke zostávajú krvácajúce ranky po pazúroch.Kniha Floriana Illiesa patrí medzi neskutočné knihy. Počas čítania knihy mladého nemeckého kunsthistorika som neustále chodil k počítaču a CD prehrávaču. Illies totiž so strhujúcou prostotou píše o kresbách a maľbách Maleviča, Oskara Kokoschku, Gustava Klimta či Egona Schiela a ja cítim nutkanie ihneď si to-ktoré dielo pozrieť. Utekám k počítaču, kliknem na daný obraz a skvelý zážitok z čítania sa snažím vystupňovať vizuálnym zážitkom. A keď píše o škandáloch Mahlera, Schönberga či Stravinského, zapínam CD prehrávač a počúvam hudbu, aby bol zážitok dokonalý. Florian Illies vovádza čitateľa do zázračného sveta, v ktorom sa ako nemí sprievodcovia Prousta, Kafku, Joycea, Georga Trakla, Thomasa Manna či Sigmunda Freuda potulujeme od Paríža cez Londýn a Prahu až po Benátky, spoločne hľadáme šťastie s poetkou zázrakov Elsou Lasker-Schülerovou a nazrieme aj do salónu Coco Chanel. Na okamih sa však v obraze zjaví Hitlerova tvár, Stalinove fúzy či odhodlaný pohľad pruských junkerov. V roku 1913 sa Hitler ešte trápi so svojimi obrazmi, Stalin ešte len plánuje budúcnosť, pruskí dôstojníci sa ešte nahí kúpu v horúcom lete a „nevinnými“ výstrelmi šampanského vítajú rok 1914. Rok, ktorým sa v podstate začalo skutočné 20. storočie. Kniha Floriana Illiesa predstavuje zázračný svet, no z diela okoreneného mnohými citátmi som si najviac zapamätal poznámku Maxa Beckmanna: Človek je prvotriedna sviňa a aj ňou zostane. 1913. Léto jednoho století (Illies Florian, 2013)

1913. Léto jednoho století

Jeho slávny román Cit slečny Smilly pre sneh som nedokázala dočítať do konca, ale bolo na ňom niečo tajomné a príťažlivé. A tak som dala šancu aj najnovšej knihe a dobre som urobila. Príbeh ženy, ktorá má mimoriadnu schopnosť – všetci ľudia pri nej pociťujú neovládateľnú túžbu zverovať sa jej a hovoriť pravdu. Na to všetko je nabalený podobne tajomný príbeh ako v Smilly, trošku sci-fi, trošku politický triler, trošku lovestory, navyše je to vtipné a rýchlo to odsýpa. Málokedy, ak vôbec niekedy, som čítala knihu mužského autora, kde je rozprávačkou žena a ja mu to zožeriem. Hoegovi sa to podarilo a tak som mu odpustila aj tú za vlasy priatiahnutú zápletku s Komisiou budúcnosti. Efekt Susan (Peter Hoeg, 2017)

Efekt Susan