Ostanem verná svojmu obľúbenému vydavateľstvu Metafora a jeho vydarenej biografickej edícii. Posledný vydaný román Létala jsem za sluncem je ďalší z pera americkej spisovateľky Pauly McLainovej – autorky úspešnej Parížskej manželky. McLainová si tentoraz vybrala za hlavnú hrdinku slávnu pilotku Beryl Markhamovú, ktorá sama prekonala Atlantik. Vznikol portrét silnej a nezávislej mladej ženy, ktorej svet nie je príliš naklonený. Je to príbeh o odvahe byť sám sebou, príbeh o dobrodružstve i láske, príbeh odohrávajúci sa v Keni v časoch Spomienok na Afriku. Krásny príbeh si pribaľte na dovolenku – nielen do Afriky. Létala jsem za sluncem (McLainová Paula, 2016)

Čítal som už viacero detských detektívok, ale nepáčilo sa mi, že boli až veľmi detské a iba málo napínavé. Séria o Kallem Blomkvistovi je iná. Od začiatku je dostatočne záhadná a v niektorých častiach aj strašidelná. Pri knihe som sa takto ešte nebál. Bavilo ma, že hlavný hrdina je chalan v mojom veku a pritom je detektív. Detektív Blomkvist a Rasmus (Lindgrenová Astrid, 2015)

Posledné okamihy pred stratou nevinnosti, keď sa ešte zdá, že všetko je možné. Básnik, maliar, hudobný skladateľ a geniálny lekár sa hrajú s nadšením mladých levíčat. Už sa však rysujú ostré rezáky a na naťahujúcej sa, hladiacej ruke zostávajú krvácajúce ranky po pazúroch.Kniha Floriana Illiesa patrí medzi neskutočné knihy. Počas čítania knihy mladého nemeckého kunsthistorika som neustále chodil k počítaču a CD prehrávaču. Illies totiž so strhujúcou prostotou píše o kresbách a maľbách Maleviča, Oskara Kokoschku, Gustava Klimta či Egona Schiela a ja cítim nutkanie ihneď si to-ktoré dielo pozrieť. Utekám k počítaču, kliknem na daný obraz a skvelý zážitok z čítania sa snažím vystupňovať vizuálnym zážitkom. A keď píše o škandáloch Mahlera, Schönberga či Stravinského, zapínam CD prehrávač a počúvam hudbu, aby bol zážitok dokonalý. Florian Illies vovádza čitateľa do zázračného sveta, v ktorom sa ako nemí sprievodcovia Prousta, Kafku, Joycea, Georga Trakla, Thomasa Manna či Sigmunda Freuda potulujeme od Paríža cez Londýn a Prahu až po Benátky, spoločne hľadáme šťastie s poetkou zázrakov Elsou Lasker-Schülerovou a nazrieme aj do salónu Coco Chanel. Na okamih sa však v obraze zjaví Hitlerova tvár, Stalinove fúzy či odhodlaný pohľad pruských junkerov. V roku 1913 sa Hitler ešte trápi so svojimi obrazmi, Stalin ešte len plánuje budúcnosť, pruskí dôstojníci sa ešte nahí kúpu v horúcom lete a „nevinnými“ výstrelmi šampanského vítajú rok 1914. Rok, ktorým sa v podstate začalo skutočné 20. storočie. Kniha Floriana Illiesa predstavuje zázračný svet, no z diela okoreneného mnohými citátmi som si najviac zapamätal poznámku Maxa Beckmanna: Človek je prvotriedna sviňa a aj ňou zostane. 1913. Léto jednoho století (Illies Florian, 2013)

(Nielen) knižky z dielne Egreš sú vždy veľkým vizuálnym dobrodružstvom. V poslednom čase k nim pribudla táto novinka, ktorá malým a možno aj veľkým čitateľom ukáže, že Nie je opica ako opica. Dozviete sa, ktoré z nich, tak ako my, používajú toaletný papier či bylinkový šampón, navzájom si do očí strkajú prsty, obľubujú kúpanie v bazéne alebo dokonca to, ktorá bola prvou opičou kozmonautkou. Tieto zaujímavosti sprevádzajú kúzelné ilustrácie, a tvoria tak spolu naozajstné dobrodružstvo pre všetkých. Nie je opica ako opica (Lucia Kršková, Barbara Kršková, 2017)