Vojna nemá ženskú tvár

Svetlana Alexijevič

Kniha Vojna nemá ženskú tvár najčerstvejšej držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič vychádza v slovenskom preklade už druhý raz. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny.

Svetlana Alexijevič pátra po inej tvári vojny. Nezaujímajú ju medaily a rady a vyznamenania, v pamätiach stoviek žien, ktoré zažili vojnu ako jej priame účastníčky so zbraňou v ruke, loví to, čo je neprenosné, to najosobnejšie – zážitky, ktoré utkveli na kožiach vojačiek i zdravotníčok, zážitky, ktorých sa nemožno zbaviť, nemožno ich vytesniť z pamäti, ani zo snov. Hrôza vojny sa v dokumentárnej koláži Svetlany Alexijevič strieda s prekvapujúcou ľudskosťou a odkrýva tak celkom inú tvár vojny, tvár, ktorú by sme v kusých kapitolách učebníc dejepisu hľadali len márne.


Svetlana Alexijevič má talent počúvať. Preukazuje ohromnú odvahu i skromnosť zároveň. Je vytrvalá, no pri čítaní ju nevnímame. Vojna nemá ženskú tvár je kniha tvrdá a nástojčivá. Čítate ju v električke a je vám ľúto vystúpiť, lebo cítite zodpovednosť voči ženám, ktorých príbehy sú azda neprenosné, ale je nutné ich vypočuť do konca. Svetlana Alexijevič je v hľadaní pravdy nekompromisná rovnako ako vojna, ktorá sa nedelí na mužskú a ženskú. Ani dievčatá v mojom veku, ktoré dobrovoľne odchádzali na front, kompromis nepoznali, vojna i smrť boli všadeprítomné a nebolo výberu. Mám dvadsať rokov a študujem. Vtedy by som možno bola tankistkou, pilotkou, ostreľovačkou – veteránkou, slová, ktorých ženský ekvivalent vymyslela sama vojna. V tejto knihe je obsiahnutá nekonečná ženská bolesť i sila. Povinné čítanie. Vojna nemá ženskú tvár (Svetlana Alexijevič, 2015)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Utrpenie nemožno uznávať za hodnotu

Peter Birčák

Rozhodnutie Švédskej akadémie udeliť Nobelovu cenu za literatúru bieloruskej spisovateľke Svetlane Alexijevičovej je v mnohých ohľadoch mimoriadne. Prekvapujúce ani veľmi nie – Alexijevičová bola už tretí rok favoritkou. A predsa to vyvolalo istú senzáciu a v jej domovskej kultúre vášnivé spory. Viac.

O čo vám ide? − O pravdu.

Monika Kompaníková

Vydať knihu Vojna nemá ženskú tvár Svetlany Alexijevičovej sa rozhodli vydavatelia z vydavateľstva Absynt dávno predtým, ako sa táto na Ukrajine narodená a v Bielorusku žijúca novinárka stala laureátkou Nobelovej ceny za literatúru. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny. Viac.

Rozhovor se Světlanou Alexijevičovou

Tomáš Weiss

Ukrajinsko-běloruská spisovatelka přijela do Prahy kvůli vzpomínkovým akcím Havel 80. V pátek 7.10. s ní povede veřejnou debatu na Nové scéně Národního divadla spisovatel Jáchym Topol. Internetové televizi DVTV poskytla nositelka loňské Nobelovy ceny za literaturu rozhovor. Viac.

Utrpenie nemožno uznávať za hodnotu

Peter Birčák

Rozhodnutie Švédskej akadémie udeliť Nobelovu cenu za literatúru bieloruskej spisovateľke Svetlane Alexijevičovej je v mnohých ohľadoch mimoriadne. Prekvapujúce ani veľmi nie – Alexijevičová bola už tretí rok favoritkou. A predsa to vyvolalo istú senzáciu a v jej domovskej kultúre vášnivé spory. Viac.

O čo vám ide? − O pravdu.

Monika Kompaníková

Vydať knihu Vojna nemá ženskú tvár Svetlany Alexijevičovej sa rozhodli vydavatelia z vydavateľstva Absynt dávno predtým, ako sa táto na Ukrajine narodená a v Bielorusku žijúca novinárka stala laureátkou Nobelovej ceny za literatúru. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny. Viac.

Rozhovor se Světlanou Alexijevičovou

Tomáš Weiss

Ukrajinsko-běloruská spisovatelka přijela do Prahy kvůli vzpomínkovým akcím Havel 80. V pátek 7.10. s ní povede veřejnou debatu na Nové scéně Národního divadla spisovatel Jáchym Topol. Internetové televizi DVTV poskytla nositelka loňské Nobelovy ceny za literaturu rozhovor. Viac.


Ďalšie odporúčania


Kniha je venovaná všetkým, ktorí sú už „unavení a otrávení z toho, že sú stále unavení a otrávení“. Vedeli ste, že spánková deprivácia napokon vedie k poruchám priestorovej pamäti, depresii, srdcovo-cievnym problémom, nárastu hmotnosti? V staroveku bol spánok uctievaný. Ľudia si cenili rytmus, ktorý prináša do každodenného života. Spánok predstavoval vstupnú bránu k niečomu väčšiemu, než sme my sami, bol vnímaný ako zdroj telesnej a duchovnej výživy. Až dnešná uponáhľaná doba priniesla mylný dojem, že spánok je stratený čas, ktorým si ukrajujeme z aktívneho života. Spisovateľka a zakladateľka mediálnej skupiny Huffington Post Arianna Huffingtonová potrebovala osobnú skúsenosť úplného vyhorenia a kolapsu, aby začala uvažovať o dôležitosti spánku pre plnohodnotný život. O svojej skúsenosti napísala knihu o mnohofarebných súvislostiach spánku: o jeho histórii, o spánku a športe, o snívaní, o meditáciách, o spánkovej revolúcii v hoteloch. Kniha je plná neznámych faktov. Pri jej čítaní nezaspíte. Spánková revoluce (Huffingtonová Arian, 2017)

Spánková revoluce

Mnohí ho poznajú ako nestora slovenskej filmovej kritiky. Iní ako človeka, ktorý bol počas vojny v odboji a na jej sklonku bojoval o prežitie v koncentráku. Pre mňa je Pavel Branko v prvom rade symbolom životnej skúsenosti, a práve táto skúsenosť a múdrosť ma pritiahla ku knihe rozhovorov Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy. Konzumná spoločnosť, utečenci, slovenský štát, viera v Boha, ateizmus, eutanázia, populačná explózia či zmysel života. Všetko sú to témy, ktoré často polarizujú spoločnosť. Branko však po čitateľovi nehádže dlažobné kocky, nie je vulgárny, nezosmiešňuje a neironizuje. Namiesto toho sa nám prihovára vľúdnym jazykom. Nemusíme s ním vo všetkom súhlasiť, ale jeho názorom by sme mali dať minimálne šancu. Občas je fajn opustiť homogénnu bublinu, v ktorej žijeme a spoznávať aj iné pohľady na svet a život v ňom. Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy (Iris Kopcsayová a Pavel Branko , 2017)

Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Amerikána má všetko, čo má globálny román 21. storočia mať. Ponúka silnú spleť príbehov a sprostredkúva skúsenosti, ktoré sa na vlastnej koži zažiť nedajú. Je to aj akýsi lexikón rozmanitosti súčasného černošstva – afrického, amerického aj európskeho. Amerikána (Adichieová Chimamanda Ngozi, 2017)

Amerikána