Vojna nemá ženskú tvár

Svetlana Alexijevič

Kniha Vojna nemá ženskú tvár najčerstvejšej držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič vychádza v slovenskom preklade už druhý raz. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny.

Svetlana Alexijevič pátra po inej tvári vojny. Nezaujímajú ju medaily a rady a vyznamenania, v pamätiach stoviek žien, ktoré zažili vojnu ako jej priame účastníčky so zbraňou v ruke, loví to, čo je neprenosné, to najosobnejšie – zážitky, ktoré utkveli na kožiach vojačiek i zdravotníčok, zážitky, ktorých sa nemožno zbaviť, nemožno ich vytesniť z pamäti, ani zo snov. Hrôza vojny sa v dokumentárnej koláži Svetlany Alexijevič strieda s prekvapujúcou ľudskosťou a odkrýva tak celkom inú tvár vojny, tvár, ktorú by sme v kusých kapitolách učebníc dejepisu hľadali len márne.


Svetlana Alexijevič má talent počúvať. Preukazuje ohromnú odvahu i skromnosť zároveň. Je vytrvalá, no pri čítaní ju nevnímame. Vojna nemá ženskú tvár je kniha tvrdá a nástojčivá. Čítate ju v električke a je vám ľúto vystúpiť, lebo cítite zodpovednosť voči ženám, ktorých príbehy sú azda neprenosné, ale je nutné ich vypočuť do konca. Svetlana Alexijevič je v hľadaní pravdy nekompromisná rovnako ako vojna, ktorá sa nedelí na mužskú a ženskú. Ani dievčatá v mojom veku, ktoré dobrovoľne odchádzali na front, kompromis nepoznali, vojna i smrť boli všadeprítomné a nebolo výberu. Mám dvadsať rokov a študujem. Vtedy by som možno bola tankistkou, pilotkou, ostreľovačkou – veteránkou, slová, ktorých ženský ekvivalent vymyslela sama vojna. V tejto knihe je obsiahnutá nekonečná ženská bolesť i sila. Povinné čítanie. Vojna nemá ženskú tvár (Svetlana Alexijevič, 2015)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Utrpenie nemožno uznávať za hodnotu

Peter Birčák

Rozhodnutie Švédskej akadémie udeliť Nobelovu cenu za literatúru bieloruskej spisovateľke Svetlane Alexijevičovej je v mnohých ohľadoch mimoriadne. Prekvapujúce ani veľmi nie – Alexijevičová bola už tretí rok favoritkou. A predsa to vyvolalo istú senzáciu a v jej domovskej kultúre vášnivé spory. Viac.

O čo vám ide? − O pravdu.

Monika Kompaníková

Vydať knihu Vojna nemá ženskú tvár Svetlany Alexijevičovej sa rozhodli vydavatelia z vydavateľstva Absynt dávno predtým, ako sa táto na Ukrajine narodená a v Bielorusku žijúca novinárka stala laureátkou Nobelovej ceny za literatúru. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny. Viac.

Rozhovor se Světlanou Alexijevičovou

Tomáš Weiss

Ukrajinsko-běloruská spisovatelka přijela do Prahy kvůli vzpomínkovým akcím Havel 80. V pátek 7.10. s ní povede veřejnou debatu na Nové scéně Národního divadla spisovatel Jáchym Topol. Internetové televizi DVTV poskytla nositelka loňské Nobelovy ceny za literaturu rozhovor. Viac.


Ďalšie odporúčania


Emailová komunikácia ako literárny žáner? Nuž tak. Keď sociológovi židovského pôvodu Fedorovi Gálovi napísal Matej, prívrženec nacionálneho socializmu, vyzeralo to spočiatku len na vynútenú prestrelku. Korešpondencia však pokračovala a pretrvala – roky. Skôr než o hľadaní pravdy bola, verne svojmu názvu, nazeraním cez plot. A tam, ajhľa, človek. Cudzí, v zlých časoch na odstrel, ale predsa človek. Medzi oboma aktérmi debaty vznikne časom zvláštne puto, hoci ani na chvíľu nepoľavujú z obrany svojho územia. Čítanie je to chvíľu mrazivé, chvíľu ľudsky milé i vtipné a vďaka výbornej štylistickej zručnosti oboch spoluautorov mu nechýba literárny presah. Zvláštne dielko prinesené dobou, v ktorej sme zrazu nútení konfrontovať sa s neonacizmom v štátnom parlamente. Cez ploty (Gál Fedor, Matej, 2016)

Cez ploty

Jiřina Šiklová posielala listy z väzenia z Ruzyně svojím deťom a rodine v rokoch 1981 až 1982. Je v nich skĺbená hlboká láska matky a žiaľ z násilného odlúčenia. Listy sú často kontemplatívne, lebo vo väzení je čas jedinou výplatou. Jiřina milovala život, a preto ho vedela žiť "naplno" aj v komunistickom väzení, kde sa iní trápili. Ako sociologička sa v novej životnej role mohla obuť do topánok väznených a opísať svet z opačnej strany múra. Omlouvám se za svou nepřítomnost. Dopisy z Ruzyně 1981-1982 (Jiřina Šiklová, 2015)

Omlouvám se za svou nepřítomnost. Dopisy z Ruzyně 1981-1982

Môj bláznivý obrázkový svet je tu, a zblízka je taký och krásny krásny ako zdiaľky vyzerá. Na titulke sa píše, že v tejto knihe nájdete všetko, a v tejto knihe nájdete VÁŽNE všetko. Informačný pretlak na každej dvojstranke dosahuje hodnotu osemstotristopäťsto. Budete si listovať, prezerať, skúmať, hore-dole nohami obracať, možno aj lupu vytiahnete, lebo je to poklad na každý štvorcový centimeter. Aj o Donaldovi sa tam píše! Navyše je v prekrásnej väzbe na pevnom a mäkkom papieri, úplne ju chcete hladiť a držať v rukách. Môj bláznivý obrázkový svet (Tom Schamp, 2017)

Môj bláznivý obrázkový svet