Trilógia

Fosse Jon

Kritikmi vyzdvihovaná trilógia Jona Fosseho: Bdenie (2007), Sny Olavove (2012) a Na sklonku dňa (2014), ktorá má svoje pevné miesto v nórskej literárnej histórií už dnes, je lyrickým rozprávaním o dvoch mladých milencoch, Aslem a Alide, a ich alegorickejceste po západnom Nórsku. O ich láske, požehnanej a zároveň prekliatej, ktorá vzišla z milosti osudu, no beztak musí proti osuduneustále bojovať.

Príbeh sa odohráva v bližšie neurčenej minulosti, miestami až bezčasovosti, a podobne ako vo všetkýchneskorších Fosseho prózach sa tu čitateľ stretáva s fascinujúcim kontrastom naivného rozprávača a brutality rozprávaného, a predovšetkým napätím medzi naznačeným a tušeným. Preložila Anna Fosse.


Trilógia je náročný komplikovaný text o vzťahoch, ale keď si zvyknete na systém rozprávania, dočítate knihu jedným dychom. Fosse patrí k najzaujímavejším autorom sveta. Teším sa, že bude hosťom literárneho festivalu Stretnutia v Levoči, naposledy mal verejné čítanie pred piatimi rokmi vo Francúzsku. Trilógia (Fosse Jon, 2014)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Príbehy ožívajú aj na plátne. Prichádza čerstvá nádielka severského filmu a literatúry.

Verona Stepanović

Každému filmu predchádza text. Každému textu predchádza myšlienka. Kníhkupectvo Artforum už 30 rokov čerpá zo svojej dôvery v dobré knihy. Snaží sa prinášať na pulty to najlepšie, čo sa v literatúre udeje. Rovnakým kľúčom k fimovému svetu pristupuje FilmEurope. Aktuálne prináša festival severských filmov SCANDI. Viac.

Príbehy ožívajú aj na plátne. Prichádza čerstvá nádielka severského filmu a literatúry.

Verona Stepanović

Každému filmu predchádza text. Každému textu predchádza myšlienka. Kníhkupectvo Artforum už 30 rokov čerpá zo svojej dôvery v dobré knihy. Snaží sa prinášať na pulty to najlepšie, čo sa v literatúre udeje. Rovnakým kľúčom k fimovému svetu pristupuje FilmEurope. Aktuálne prináša festival severských filmov SCANDI. Viac.


Ďalšie odporúčania


Mnohí ho poznajú ako nestora slovenskej filmovej kritiky. Iní ako človeka, ktorý bol počas vojny v odboji a na jej sklonku bojoval o prežitie v koncentráku. Pre mňa je Pavel Branko v prvom rade symbolom životnej skúsenosti, a práve táto skúsenosť a múdrosť ma pritiahla ku knihe rozhovorov Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy. Konzumná spoločnosť, utečenci, slovenský štát, viera v Boha, ateizmus, eutanázia, populačná explózia či zmysel života. Všetko sú to témy, ktoré často polarizujú spoločnosť. Branko však po čitateľovi nehádže dlažobné kocky, nie je vulgárny, nezosmiešňuje a neironizuje. Namiesto toho sa nám prihovára vľúdnym jazykom. Nemusíme s ním vo všetkom súhlasiť, ale jeho názorom by sme mali dať minimálne šancu. Občas je fajn opustiť homogénnu bublinu, v ktorej žijeme a spoznávať aj iné pohľady na svet a život v ňom. Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy (Iris Kopcsayová a Pavel Branko , 2017)

Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Táto kniha sa mi veľmi páči, lebo sú v nej veselé príbehy. Deti robia somarinky a nikto sa na nich nehnevá. Hrajú sa aj v sene a v zime chodia do školy na sánkach. Lisa, ona to všetko rozpráva, má sedem rokov ako ja. Bullerbyn je krásne gazdovstvo a sú tam tri domy. Severný dom, Južný dom a Stredný dom. V každom bývajú deti a všetky sa spolu kamarátia. V Bullerbyne je dobre. Deti z Bullerbynu (Lindgrenová Astrid, 2012)

Deti z Bullerbynu

Básnik, spisovateľ, prekladateľ, mystifikátor, priekopník happeningu i chartista Eugen Brikcius sa rozhodol napísať autobiografický román. Lenže na niečo také banálne, ako sú klasické memoáre, by sa on nepodujal, a tak si to odniesol Odyseus a jeho notoricky známy mýtus. Autor tu do krásnej literatúry priekopnícky zakomponoval teóriu tzv. predmetného a nepredmetného konania. Nevyhnutný rýchlokurz: Kým predmetné konanie, ak to vztiahneme na interpretáciu mýtov, spočíva v ich kopírovaní a ustrnutí v stereotypoch (a tým vylučuje vznik niečoho nového), naopak nepredmetné konanie značí zaobchádzať s nimi akoby neboli mýtmi, akoby boli opakom seba samého. Brikcius teda predmetný odyseovský mýtus veselo „znepredmetňuje“, mieša realitu s fikciou, a tak popri skutočných historkách s plejádou priateľov (Stankovič, Hrabal, Havel, Jirous a mnoho iných) sa v románe aktívne prejavujú aj Freud, Tzara, Joyce a spol. A aby toho nebolo málo, pri nepredmetnom písaní sa nevie, čo sa stane, nevie to čitateľ, ale hlavne, nevie to ani autor. Všetko má otvorený koniec, čo sa nám pri románe s prvkami autobiografie môže zdať trochu zvláštne, no Brikcius to považuje za prednosť. Vie prečo, a aj to majstrovsky dokazuje. Invenčná literárna prechádzka invenčným životom renesančného intelektuála. Nepředmětná Odyssea (Eugen Brikcius , 2016)