Tajná záhrada

Frances Hodgson Burnett

Potom prekĺzla cez dvere a zatvorila ich za sebou. Zostala stáť opretá o ne chrbtom a rozhliadala sa okolo seba.

Srdce sa jej rozbúchalo a dych zrýchlil od vzrušenia, úžasu a potešenia. Stála v tajnej záhrade. Tajná záhrada (The Secret Garden), dnes už klasické dielo anglickej a svetovej literatúry, vyšla prvýkrát v roku 1911 a uchvátila čitateľov príbehom o odvahe a sile dvoch nešťastných detí, ktoré sa rozhodli urobiť život svoj i ľudí okolo seba krajším a radostnejším. Toto pozoruhodné nové vydanie vychádza na Slovensku v tejto podobe prvýkrát. Text dopĺňajú nádherné ilustrácie Ingy Moorovej, prepracované do posledného detailu a zachytávajúce zázračný prerod tajnej záhrady, ktorá sa vďaka citlivej starostlivosti Mary Lennoxovej, jej bratanca Colina a yorkshirského chlapca Dickona postupne prebúdza k životu.


Do Tajnej záhrady sme sa spolu s deťmi vybrali na základe tipu od Prečítaného leta. Knihu som predčítala 9- a 6-ročným dcéram pred spaním, takže nakoniec nás sprevádzala celé letné prázdniny a ešte aj chvíľku potom. Trvalo to dlhšie ako pri väčšine kníh, ktoré spolu čítame, pretože táto kniha je veľká! Formátom, príbehom i detailne vypracovanými ilustráciami. Nadčasová klasika, ktorá nás všetky tri pohltila rovnako a určite sa k nej ešte neraz vrátime. Tajná záhrada (Frances Hodgson Burnett, 2019)

Ďalšie odporúčania


Túto knihu som v poslednom období čítal veľakrát. V slovenskom preklade aj v origináli. Čítal som ju veľakrát, pretože som ju prekladal (wink). Ide o krátke aj dlhšie veršované grotesky slávneho režiséra Tima Burtona, ktoré sú navyše krásne ilustrované samotným autorom. Vystupujú v nich bizarné postavičky s tragickými osudmi a deti sa v nich rodia ako ustrice, múmie alebo roboti. V knižke ich príbehy nájdete rovno dvakrát. V slovenskom preklade aj v origináli. O Slávkovom neslávnom konci a iné burtonovky. (Burton Tim, 2015)


Niekoľko rokov za sebou si dávam predsavzatie, že prečítam všetky knihy z finále súťaže Anasoft Litera. Ešte nikdy sa mi to nepodarilo. Tento rok som zatiaľ stihol historický román Silvestra Lavríka Nedeľné šachy s Tisom a horor Trhlina od Jozefa Kariku. Zo žánrovej literatúry mám najradšej detektívky a je možné, že to, čo mi v Karikovej knihe pripadalo ako klišé, je v skutočnosti kánonom mysteriózne hororového žánru. Aj napriek tomu sa mi stránky knihy Trhlina otáčali ľahko a jej hrdinov som do Tríbečských húštin nasledoval s nedočkavosťou. Bál som sa o nich, bál som sa s nimi. A tak to má pri tomto type literatúry byť. Nedeľné šachy s Tisom vo mne vzbudzovali iný druh strachu. Úzko mi prišlo, keď  som si uvedomil, koľko  postojov a argumentov neľudských ľudákov je znova súčasťou našej každodennosti. Ten pocit umocňoval fakt, že sa príbeh odohráva na miestach, kde som strávil prvých osemnásť rokov svojho života a rozprávačka Anička Žitňanská  bola ako Anča Iciková súčasťou urbánnej mytológie môjho rodiska.   Lavríkovi sa podarilo z bubáka, ktorým mamičky v Bánovciach nad Bebravou strašili svoje neposlušné deti, urobiť živého človeka. Určite mu k tomu pomohla poctivá historická práca v archívoch a pri rozhovoroch s pamätníkmi. Ale kľúčovým je štýl. Lavrík pracuje s faktografiou tak, že premieňa suché historické údaje na živý obraz. Na ten obraz síce nie je pekný pohľad, ale je to pohľad potrebný, pretože je pravdivý. Nedeľné šachy s Tisom (Silvester Lavrík, 2017)

Nedeľné šachy s Tisom

Síce smutné, ale pritom krásne čítanie. Hneď na prvej strane útleho románu zistí Arvidova matka, že má rakovinu a odchádza na malý ostrov, kde kedysi celá rodina trávila dovolenku. Arvid cestuje za ňou, no vo svojom vnútri cestuje časom a spomína na menej či viac dôležité okamihy svojho života, ktorý je síce inak, ako ten matkin, ale tiež v troskách. Rieka času tečie neúprosne a obaja hľadajú cestu k tomu druhému i cestu k pochopeniu svojich vlastných životov. Pettersona som predtým nepoznal, no už chápem, prečo dostal za túto knihu najprestížnejšie ocenenie za knihu v niektorom zo severských jazykov – Literárnu cenu Severskej rady. Vnútri mi ešte dlho zostal smutnokrásny pocit. Proklínám řeku času (Petterson Per, 2015)