Svědomí proti násilí Svědomí proti násilí Svědomí proti násilí

Svědomí proti násilí

Stefan Zweig

Zweigova kniha žánrovo na pomedzí eseje, románu a historickej štúdie vyšla prvýkrát vo Viedni v roku 1936, iba dva roky pred obsadením autorovej vlasti hitlerovským Nemeckom. Jej protagonisti - Castellio, Kalvín a Servet - sú síce historické osobnosti zo 16. storočia, no v jadre ide o vášnivú obranu najzákladnejších hodnôt súčasnej európskej civilizácie: slobody, tolerancie, života a ľudskosti proti akejkoľvek znásilňujúcej, totalitnej ideológii. Zweig nám pripomína, že Západ nestojí na ekonomickom raste, konzume alebo vyprázdnených byrokratických pravidlách, ale na ťažko vybojovaných a prežitých hodnotách.


Skutočný príbeh z obdobia kalvínskej totality. Pripomína to stredoveké krimi či rozprávku s predstaviteľmi zla a jedným odvážnym hrdinom, ktorý stavia ľudské svedomie proti násiliu, jedinca proti mase, slobodu proti autoritárstvu. Stefan Zweig pripomínal príklad Castellia, ktorý sa postavil Kalvínovi, pár rokov pred tým, čo Hitler posunul hranice poznaného teroru. A my dnes čítame Zweiga, ktorý čítal Castellia a obzeráme sa, z ktorej strany vyskočí ďalšia výzva pre naše svedomie. Svědomí proti násilí (Stefan Zweig , 2018)

Ďalšie odporúčania


Fanúšikovia rozprávok, veľkí aj malí, si prídu na svoje. Ak chcete mať krásne sny, nechajte do seba vsúpiť príbeh, ktorý sa začína takto: „Tento příběh sa odehrává v době, kdy ještě život nebyl tak pohodlný jako v současné době. Neexistovaly televizní soutěže ani auta s airbagy ani mamutí obchody. Lidé dokonce ještě neznali mobily! Ale už tenkrát byly duhy po dešti, meruňková marmeláda s mandlemi a improvizované pulnoční koupání, zkrátka všechno, čeho si považujeme dodnes. Ale bylo také bohužel trápení z lásky a senná rýma, proti které se dodnes nenašel opravdu účinný prostředek. Bylo to zkrátka ... kdysi." Řeka, která teče pozpátku (Jean-Claude Mourlevat, 2016)

Řeka, která teče pozpátku

S beletriou obvykle utekám od ťaživých tém, ktorým sa venujem vo svojej práci. Avšak v prípade románu Iana Mc Ewana Právo na život som urobila výnimku. Je jedným z autorov, na ktorého najnovší román vždy čakám. Je totiž výborný pozorovateľ sveta okolo seba, vzťahov a sociálnych súvislostí, ale aj najhlbšieho vnútra ľudí. Po ťažkých témach únosu vlastného dieťaťa (Dieťa v pravý čas) ma tentokrát svojou témou upútala kniha Právo na život. V súčasnosti, kedy sa stáva svet čoraz rozmanitejším, stojíme pred mnohými dilemami, ktoré vytvárajú strety rôznych kultúrnych svetov. Väčšinou sa dopĺňajú a vzájomne vrstvia, niekedy však do seba narazia v podobe kultúrnych konfliktov. Ak tieto kultúrne spory musí riešiť jediná žena, sudkyňa, ktorá sa navyše sama konfrontuje s ťažkou životnou situáciou, vzniká výborný námet na román. V tomto prípade ide o príbeh sedemnásťročného mladého muža, ktorý odmieta liečbu z náboženských dôvodov. Na pozadí ďalších príbehov rôznych kultúrnych stretov Mc Ewan vystaval príbeh, vďaka ktorému si môžeme uvedomiť rôzne výzvy, ktorým ako spoločnosť čelíme a zároveň pochopiť, že obracať sa im chrbtom v snahe ochrániť sa pred konfrontáciou s vlastným hodnotovým systémom v dnešnej dobe nemá zmysel. Skôr je potrebné uvažovať, ako sa v čoraz rýchlejšie meniacom sa svete nestratiť. Mc Ewan prostredníctvom sudkyňa Fiona Maye v tom dokáže trochu pomôcť. Právo na život (McEwan Ian, 2016)

Právo na život

Mezi myšlenkou a vyjádřením je kniha textov piesní jedného z hlavných hrdinov newyorského undergroundu a Velvet Undergroundu Lou Reeda , ktorý nás v nej berie na prechádzku po tej divokejšej strane. V knihe sú vybrané kľúčové texty piesní z jeho najsilnejších albumov z rokov 1965-1990. Anglický text a český preklad sú tu vždy na dvojstrane vedľa seba, takže vyjadrenie a myšlienka sú blízko, pre každého k nahliadnutiu. K textom sú pridané ešte dve zaujímavé kapitoly, a to rozhovory Lou Reeda so spisovateľmi Hubertom Selbym a Václavom Havlom. Rozhovor s Václavom Havlom robil Lou Reed v Prahe v roku 1990 pre časopis Rolling Stone. Rozhovor frajera z New Yorku s frajerom z Prahy, ktorý bol vtedy našim prezidentom, nás vracia späť do času tesne po revolúcii, do času, ktorý sa už dnes ani nezdá byť skutočný. Mezi myšlenkou a vyjádřením (Lou Reed, 1996)

Mezi myšlenkou a vyjádřením