Som Paula Som Paula Som Paula

Som Paula

Ondrej Štefánik

Román zo súčasnosti, aký by sme v dnešnej literatúre ťažko hľadali. Popisuje rozklad nášho sveta, jeho prirodzených a životne dôležitých štruktúr, ľudského poriadku a zmysluplného bytia vo svete.

.


Medziľudské a rodinné vzťahy v mrazivej každodennosti, bez príkras a klišé. Kam sme až dospeli?Je toto naša realita? Súčasný román plný prítomnosti, ktorý vám ostane v hlave. Nie nadarmo sa Ondrej Štefánik dostal opäť medzi finalistov Anasoft Litera. A mám z toho radosť! Som Paula (Ondrej Štefánik, 2016)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Ondrej Štefánik:Som Paula

Monika Kompaníková

Blíži sa Anasoft litera festival, v sobotu 23.4 o 18:00 v bratislavskej A4 vystúpi aj jeden z desiatich finalistov - Ondrej Štefánik - v rozhovore s Petrom Minaříkom. My vám ponúkame úryvok z knihy Som Paula. Viac.

Riedka polievka Anasoft litera 2017

Martin Ciel

"Divné sa mi to zdá tento rok, Vilikovský ani Balla nič nenapísali a ani Rakús, ale zato 227 kníh, vo finále sú aj akési čudné, porota isto z vody musela variť a výsledkom je riedka polievka, v ktorej plávajú zhodou okolností aj niekoľkí moji kamaráti, ahojte, neberte to osobne". Píše Martin Ciel. Viac.

Ondrej Štefánik: Som Paula

Monika Kompaníková

Román Som Paula Ondreja Štefánika sa stala najlepšou knihou vydanou v roku 2016 podľa poroty Anasoft litera. Dlho očakávaný výsledok asi najrozporuplnejšieho a najdiskutovanejšieho ročníka tohoto prestížneho ocenenia teda vieme a vyťahujeme z archívu úryvok z tretej Štefánikovej knihy, aby ste si ju pripomenuli, alebo po prvý krát prečítali. Cenu čitateľov získal Jozef Karika s knihou Trhlina. Viac.


Ďalšie odporúčania


Každá kniha Ivana Štrpku je udalosťou. Tá najnovšia je – celkom možno – zatiaľ jeho najlepšia. Fragment (rytierskeho) lesa sa na pultoch kníhkupectiev objavil tak trochu nenápadne pár dní pred koncom minulého roka. Ak bola niektorým novším básnickým knihám Ivana Štrpku časťou verejnosti vyčítaná nekomunikatívnosť či sťažená čitateľnosť, najnovšia zbierka predstavuje tak trochu návrat k čírejším a čitateľsky ústretovejším raným knihám autora zo 70. a 80. rokov. Zároveň však ide, ako sme u nášho zrejme najvýznamnejšieho súčasného básnika zvyknutí, o výsostne aktuálnu poéziu. Vo Fragmente (rytierskeho) lesa sa Štrpka nebojí klásť tie najzákladnejšie a zároveň najzložitejšie otázky ľudskej existencie: koná tak s jedinečným, sebe vlastným pohľadom, ktorý z napísaného robí nezameniteľnú veľkú poéziu. Poéziu, ktorej nevyhnutnosť – pre autora i pre nás – cítiť z každého slova. „Čosi tu búši. Kde som? Kto práve preťal svoje blúdenie?“ Fragment (rytierskeho) lesa (Štrpka Ivan, 2016)

Fragment (rytierskeho) lesa

„To snad není pravda. Adoptovala mě najnepořádnejší opice z celého města. Kdyby tenhle čurbes videla Gerd, zaručene by ji ranila mrtvice.“ Jonna má deväť rokov, vyrastá v detskom domove, má mimoriadny dar postrehnúť pointy správania dospelých, no najmä veľmi túži po mame, ktorá by ju ľúbila a občas aj poľutovala. Gorila má dva metre, nosí otrhané gate, býva na mestskom zbernom dvore, sníva o antikvariáte, má jedno dôležité tajomstvo, no najmä veľké srdce a ochotu počúvať Jonnu, hoc je ešte len dieťa. Jonna a Gorila si k sebe hľadajú cestu, dôvera chce čas. Spájajú ich silná empatia a sprisahanecký humor. Ich príbeh preniká hlboko – cez chladnú inštitucionálnu starostlivosť o opustené deti zosobnenú riaditeľkou domova, predsudky voči tým, ktorí sú napohľad iní, cez zneužívanie moci rozhodovať o životoch druhých ľudí. Popri tom však dokáže dvojica J. a G. nahlas rozosmiať, takže „žádnou paniku na Titaniku!“. Švédska autorka otvára aj záludné otázky – Je dobré, že Gorila učí Jonnu kšeftárčiť? Môže deväťročné dieťa šoférovať? Kniha je rozhodne napínavá a myslím, že pre vek 9 až 11 rokov vhodná na spoločné čítanie a rozprávanie sa s dospelým. Vydanie je v českom jazyku, hravé ilustrácie ušité na mieru zas tu, na Slovensku, od Martiny Matlovičovej. Gorila a já (Frida Nilsson, 2015)

Gorila a já

Peter Milčák a Marek Ormandík, editory knihy Ako sa číta obraz, pripravili zaujímavý multigeneračný výber slovenských umelcov, ktorí vlastnými slovami opisujú a analyzujú svoje výtvarné dielo. Medzi oslovenými autormi, ako Rudolf Sikora, Miroslav Cipár, Daniel Fischer či Roman Ondák, som sa ocitla aj ja a tak som získala príležitosť vyskúšať si, aké náročné môže byť verbalizovať výtvarný obraz pre čitateľov / divákov. Rôzne interpretácie konkrétneho umeleckého diela kritikom, divákom a samotným autorom sa môžu natoľko rozchádzať, že je niekedy ťažké určiť, či hovoria o rovnakom diele. Autorská interpretácia však odhaľuje vnútorné nastavenie umelca a jeho uvažovanie pri tvorbe. Ako sa číta obraz (Peter Milčák, Marek Ormandík (eds.), 2017)

Ako sa číta obraz