Povedz slovo čisté Povedz slovo čisté

Povedz slovo čisté

Anton Baláž

Anton Baláž si za hlavnú postavu svojho románu Povedz slovo čisté zvolil Štefana Krčméryho (1892 – 1955), významnú kultúrnu osobnosť medzivojnového obdobia. Svojím národným cítením a európskou vzdelanosťou výrazne prispel organizačnou, redaktorskou, vedeckou i literárnou činnosťou k zvyšovaniu úrovne etablujúcej sa modernej slovenskej kultúry.

Jeho pracovitosť, priateľskú otvorenosť a jemnosť však sprevádzala duševná choroba. Posledné roky svojho života strávil v psychiatrickej liečebni Pezinku. Práve tu sa odohráva podstatná časť románu, v ktorom cez denníkové zápisky ošetrujúcej lekárky autor zobrazuje život umelca s rozdvojenou, ale stále ešte tvorivou a jasnozrivou mysľou. Miesto v románe má aj milostný príbeh študenta literatúry Jakuba s Krčméryho lekárkou a generačný pohľad na ťažké päťdesiate roky.


Román o posledných rokoch pohnutého života Štefana Krčméryho, zasadený do prvej polovice 50-tych rokov minulého storočia, opierajúci sa o dobové reálie. Povedz slovo čisté (Anton Baláž, 2017)

Ďalšie odporúčania


„Bavíme se s dětmi o tom, že jsme všichni lidé.... Dítě: I babička? Já: Samozřejmě. Dítě: To se mi nezdá.“ Nejaký môj kamarát lajkol tento status profilu nazvaného Autismus & Chardonnay na facebooku a ja som sa okamžite začítala do zápiskov Martina Selnera, ktorý pracuje s autistickými deťmi, večer to kompenzuje pitím vína a zapisovaním smutno-smiešnych situácií, ktoré denne zažíva. Občas niečo komentuje a pridá všeobjímajúce múdro, aby ho vzápätí zironizoval. Jeho oceňovaný blog teraz vyšiel knižne, a je to čítanie na jednu noc a jeden hlt. Pri čítaní budete mať chuť na víno a na objímanie detí. Autismus & Chardonnay (Martin Selner, 2017)

Autismus & Chardonnay

Vždy som rád, keď môžem dať tip na slovenskú knihu. A Zadné izby ma oslovili ako máloktorý domáci debut. Bariccovsky malebný štýl, silné, vtipné, no nie prvoplánové bonmoty a príbehy o tom, čo skrývame v zadných izbách svojej mysle, sú skutočne príjemným čítaním. Zadné izby (Sabuchová Alena, 2016)

Zadné izby

Príbeh služobníčky som dočítal v čase českých volieb charakteristických únavou z demokracie. Najslávnejšia knihu Margaret Atwood tento typ únavy bezpečne zaženie. Hlavná postava je služobníčka v teokratickej krajine kdesi na území bývalých Spojených štátov. Nemá takmer nijaké práva a je nútená žiť v akejsi forme sexuálneho otroctva. Sloboda sa vytrácala nenápadne, až jedného dňa všetky ženy prepustia z práce a zablokujú im bankové účty. Krásne napísaný príbeh je ako zlý sen, ktorý pripomína, aká tenká je hranica medzi spoločenským zriadením, v ktorom môžeme prijímať svoje vlastné rozhodnutia a totalitou, v ktorej za nás rozhodujú iní. Príbeh služobníčky (Margaret Atwood, 2001)

Príbeh služobníčky