Povedz slovo čisté Povedz slovo čisté

Povedz slovo čisté

Anton Baláž

Anton Baláž si za hlavnú postavu svojho románu Povedz slovo čisté zvolil Štefana Krčméryho (1892 – 1955), významnú kultúrnu osobnosť medzivojnového obdobia. Svojím národným cítením a európskou vzdelanosťou výrazne prispel organizačnou, redaktorskou, vedeckou i literárnou činnosťou k zvyšovaniu úrovne etablujúcej sa modernej slovenskej kultúry.

Jeho pracovitosť, priateľskú otvorenosť a jemnosť však sprevádzala duševná choroba. Posledné roky svojho života strávil v psychiatrickej liečebni Pezinku. Práve tu sa odohráva podstatná časť románu, v ktorom cez denníkové zápisky ošetrujúcej lekárky autor zobrazuje život umelca s rozdvojenou, ale stále ešte tvorivou a jasnozrivou mysľou. Miesto v románe má aj milostný príbeh študenta literatúry Jakuba s Krčméryho lekárkou a generačný pohľad na ťažké päťdesiate roky.


Román o posledných rokoch pohnutého života Štefana Krčméryho, zasadený do prvej polovice 50-tych rokov minulého storočia, opierajúci sa o dobové reálie. Povedz slovo čisté (Anton Baláž, 2017)

Ďalšie odporúčania


Mám v knihách radšej príbehy než hlboké introvertné litánie a v tejto ožíva naša minulosť spôsobom, ktorý je zaujímavý, uveriteľný aj poučný zároveň. Okrem toho, fanatizmus a obmedzenosť ctihodných občanov nie je len problémom minulosti. Nedeľné šachy s Tisom (Silvester Lavrík, 2017)

Nedeľné šachy s Tisom

„Niekedy sa hostia zabavia neskoro do noci, a vtedy sa objaví pán strážnik, a kto sám neodíde, toho pošle spať, a keby sa protivil, vymastil by ho prípadne pendrekom, alebo by ho zabásnul.“​ Túto z denníka Slovenský východ roku 1934 a podobné hlášky nájdete v historickom sprievodcovi košickými pohostinstvami v rokoch 1918-1948. Po knihe o najstaršom fungujúcom hoteli Bankov je to druhá z dielňe najmladších košických historikov a archivárov Dany Kušnírovej, Petra Annu a Viktora Lubyho. Je plná dobových dokumentov a fotografií a je rozdelená na tri časti. Prvá približuje všeobecný kultúrno-spoločenský prehľad Košic, dejiny alkoholických nápojov, legislatívne opatrenia, činnosť košického pohostinského opatrenia. V druhej časti sa čitateľ oboznamuje s históriou najpopulárnejších pohostinských zariadení a v treťej je sprievodca súčasnými historickými podnikmi. A prečo Dostaveníčka? Ide o archaický výraz, ktoré označuje miesto dostavenia za účelom pohostenia, zábavy, či večerného posedenia. Košické dostaveníčka (Kušnírová Dana, 2016)


Leitmotívom kultúry svojpomocou je aktuálne hojne forsírovaný fenomén DIY – Do It Yourself, čiže urob si sám, čo v kontextoch vymedzených knižkou znamená urob si kultúru. Lebo presne to sa na platforme subkultúr dialo v totalitnej minulosti aj v čerstvo slobodných deväťdesiatych rokoch a vlastne sa deje i dnes. Najväčšou devízou knižky Kultura svépomocí je práve akési čitateľské rozpamätávanie sa na „subkultúrne“ pomery v Československu osemdesiatych a prvej polovice deväťdesiatych rokov. A keďže ide o poctivú vedeckú prácu, opretú o veľmi solídne faktické základy, ono rozpamätávanie sa nemá charakter súkromného až intímneho osobného spomínania, ale ide v ňom o vytváranie komplexného obrazu nedávnej minulosti s dôrazom na mimoriadnu funkciu subkultúr. Ziny a fanziny, nahrávky, záznamy koncertov, predaj merchandisingu a tak ďalej, to všetko v prostredí totality, v ktorej sa nemohlo takmer nič a predsa sa dialo. A potom bezprostredne na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa zrazu mohlo všetko, a tak napríklad otvorene neonacistické kapely vydávali albumy u veľkých vydavateľov. Fascinujúce čítanie nielen pre pamätníkov, doslova a do písmena radostná veda. Kultura svépomocí (Ondřej Daniel (ed.), kolektív autorov, 2017)

Kultura svépomocí