Omlouvám se za svou nepřítomnost. Dopisy z Ruzyně 1981-1982

Jiřina Šiklová

V dopisech psaných po svém zatčení za podvracení republiky v květnu 1981 se Jiřina Šiklová obrací především ke svým dětem a mamince či dlouholetému příteli Milanu Machovcovi a zprostředkovaně též k dalším blízkým. Činorodost, humor a zájem o druhé, jež jsou jí vlastní, se ve vazbě stávají strategií, jak nejen přežít, ale i co nejlépe využít tento „odcizený čas“ – dceři na dálku pomáhá s přípravami svatby, se synem probírá výběr povolání, kolegům z gerontologie posílá instrukce k rozpracovanému výzkumu, pro přátele z disentu sepisuje rady pro případ, že by je potkal stejný osud… Azároveň ve své jedinečné dvojroli „muklice“ a socioložky glosuje dění kolem sebe, exotický ruzyňský svět a jeho obyvatele.


Jiřina Šiklová posielala listy z väzenia z Ruzyně svojím deťom a rodine v rokoch 1981 až 1982. Je v nich skĺbená hlboká láska matky a žiaľ z násilného odlúčenia. Listy sú často kontemplatívne, lebo vo väzení je čas jedinou výplatou. Jiřina milovala život, a preto ho vedela žiť "naplno" aj v komunistickom väzení, kde sa iní trápili. Ako sociologička sa v novej životnej role mohla obuť do topánok väznených a opísať svet z opačnej strany múra. Omlouvám se za svou nepřítomnost. Dopisy z Ruzyně 1981-1982 (Jiřina Šiklová, 2015)

Ďalšie odporúčania


Pravidelný čas na čítanie kníh mám v posledných rokoch len pri uspávaní detí. Ako človeku so zmyslom pre systém a štruktúru sa mi páči už formálne usporiadanie Osmijanka – 8 x 8 tematicky členených rozprávok, paráda. Jazyk je dostatočne hravý a náročný, aby sa päťročný syn niečo naučil, zároveň je zrozumiteľný a rozprávky sú zábavné, čiže väčšinu knihy máme prečítanú viacnásobne. Najpodstatnejšie však je, že z rozprávok ide dobrý pocit, sú napísané s pochopením pre deti. Osmijankove rozprávky (Bendová Krista, 2014)

Osmijankove rozprávky

Choroba, staroba, smrť. Napriek týmto ústredným témam štyroch Sacksových esejí je Vďačnosť pôvabná a krásna. V jednej z nich vyjadruje radosť z toho, že nie je mŕtvy, že je jednoducho vo svojich osemdesiatich rokoch šťastný, že žije, a to aj napriek tomu, čo všetko ľutuje – premrhaný čas či svoju plachosť. Konštatuje, že netúži po nesmrteľnosti, chce len to, aby niektoré jeho knihy prehovárali k čitateľom aj po jeho smrti. Z jeho slov cítiť vyrovnanosť, jas a pokoj, a hoci vraví, že sa vzdialil svojmu životu, nie je to nič negatívne – intenzívne ho prežíva a uvedomuje si jeho prepojenosť. Cítiť aj smútok spôsobený stratou nenahraditeľných blízkych priateľov a vrstovníkov. Básnik medicíny Oliver Sacks píše nádherne o vďačnosti. Veď mal vzťah so svetom, ten špeciálny vzťah tých, čo píšu a čítajú. Vďačnosť (Sacks Oliver, 2016)

Vďačnosť

Kniha je venovaná všetkým, ktorí sú už „unavení a otrávení z toho, že sú stále unavení a otrávení“. Vedeli ste, že spánková deprivácia napokon vedie k poruchám priestorovej pamäti, depresii, srdcovo-cievnym problémom, nárastu hmotnosti? V staroveku bol spánok uctievaný. Ľudia si cenili rytmus, ktorý prináša do každodenného života. Spánok predstavoval vstupnú bránu k niečomu väčšiemu, než sme my sami, bol vnímaný ako zdroj telesnej a duchovnej výživy. Až dnešná uponáhľaná doba priniesla mylný dojem, že spánok je stratený čas, ktorým si ukrajujeme z aktívneho života. Spisovateľka a zakladateľka mediálnej skupiny Huffington Post Arianna Huffingtonová potrebovala osobnú skúsenosť úplného vyhorenia a kolapsu, aby začala uvažovať o dôležitosti spánku pre plnohodnotný život. O svojej skúsenosti napísala knihu o mnohofarebných súvislostiach spánku: o jeho histórii, o spánku a športe, o snívaní, o meditáciách, o spánkovej revolúcii v hoteloch. Kniha je plná neznámych faktov. Pri jej čítaní nezaspíte. Spánková revoluce (Huffingtonová Arian, 2017)

Spánková revoluce