Oči Maxa Carradosa Oči Maxa Carradosa Oči Maxa Carradosa Oči Maxa Carradosa

Oči Maxa Carradosa

Ernest Bramah

Výberom poviedok Oči Maxa Carradosa sa nášmu čitateľovi po prvý raz predstavuje jeden z klasických veľkých detektívov, ktorí hojne zaľudňujú príbehy detektívneho žánru – nevidiaci detektív Max Carrados anglického autora Ernesta Bramaha (1869? – 1942).

Prečo nemať slepého detektíva? Naozaj slepého...“ napadlo Ernestovi Bramahovi, keď v divadle sledoval jednu mizernú detektívnu hru, v ktorej sa vyšetrovateľ správal ako hlupák. Jeho slepý detektív Max Carrados vidí najviac, pretože vidí inak: očamisvojho rozumu a ostatných nadmieru vyvinutých zmyslov. Môže robiť obhliadku miesta činu aj za absolútnej tmy. Vidiace oči možno zaslepiť ilúziou alebo oklamať – no nie Carradosov sluch, čuch či hmat. Max Carrados vyrieši prípad zdanlivo nemožnej krádeže vzácnej knihy na aukcii, logickým postupom uvažovania odhalí ducha v Massinghamskom činžiaku či bude pátrať po zmiznutom dievčatku. Jeho triezvo racionálnym prístupom neotrasie ani kaluž krvi, tajomne postupujúca po schodoch k obeti, na ktorú má dopadnúť kliatba v Dunstanovej veži, ani druidský oltár. A je oprávnené presvedčenie pána Enniscorthyho, že na divadelných doskách nevystupuje slečna Roscastleová, hoci zamestnanci divadla tvrdia opak?


Oči Maxa Carradosa je výber dômyselných detektívnych poviedok o starnúcom detektívovi, ktorý je slepý. Autorom ôsmych, logicky vypointovaných príbehov, je u nás ešte vždy málo známy anglický spisovateľ Ernest Bramah. Pre každú poviedku je charakteristická nezameniteľná mystická atmosféra pripomínajúca zlatú epochu anglických klasikov detektívneho žánru. Ak je pravda, že pri absencii zraku sa dostávajú do popredia ostatné zmysly, tak v prípade nevidiaceho Carradosa, ktorý sa riadi predovšetkým svojou silnou intuíciou a prísnym rozumovým poznaním, platí tento fakt dvojnásobne. Oči Maxa Carradosa (Ernest Bramah , 2015)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Rival Sherlocka Holmesa

Ján Blažovský

„Rival Sherlocka Holmesa“, aj takýto prívlastok získala postava slepého detektíva Maxa Carradosa. Nezvyčajný vyšetrovateľ so znamenitým logickým uvažovaním patrí ku klasickým veľkým postavám detektívneho žánru. Jeho autor, Ernest Bramah (1868? – 1942), bol anglický spisovateľ, ktorý síce nie je v súčasnosti veľmi známy, ale k jeho oddaným čitateľom patril aj George Orwell. Viac.


Ďalšie odporúčania


Je to zarytý nepriateľ demokracie a dokonalý geopolitický stratég, ale možno nemá v hlave všetko v poriadku. Niečo v podobnom duchu sa často hovorí o Vladimírovi Putinovi. Knihu Všetci mocní Kremľa mi odporučil Marián Leško s tým, že je v protiklade k uvedeným tvrdeniam a odhaľuje, ako to vo vzťahu Putina a moci v skutočnosti je. Je to uveriteľná a mimoriadne čítavá interpretácia tohto vzťahu. Chýba v nej len odpoveď na otázku, kto ak nie Putin je vrchným generálom hybridnej vojny Ruska proti demokratickému Západu. Všetci mocní Kremľa (Zygar Michail, 2016)

Všetci mocní Kremľa

V útlej knižke Timothy Snyder, autor obsiahlych historických štúdií Krvavé územia či Čierna zem, zhŕňa do krátkych a výstižných textov ponaučenia, ktoré by si ľudia (najmä Američania po posledných prezidentských voľbách) mali zobrať k srdcu. Prirodzene poukazuje na paralely s nedemokratickými režimami v Európe, ale nezostáva len pri tom. Píše, že apatiou, spoliehaním sa na inštitúcie sme vinní všetci. Tyrania nie je rozhodnutím jednotlivca, ale spoločnosti, ktorá zabúda na etiku, osobnú integritu a postupne prijíma neakceptovateľné. V čase „alternatívnych faktov“, rozširovania priepasti nerovnosti a démonizovania kohokoľvek s iným názorom ide v zásade o volanie po zdravom rozume a základnej ľudskosti. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle – a nás tiež. O tyranii (Timothy Snyder , 2017)

O tyranii

Pri nazeraní na spoločenskú realitu mám často pocit, že militarizmus a nacionalizmus zažívajú znepokojivú renesanciu. Ich prejavy nemusia byť celkom otvorené, skrývajú sa za vlastenectvo a potrebu obrany národa a civilizácie pred globalizáciou a inými liberálnymi „hrozbami“. Takéto postoje ma vždy vyrušujú, pretože ich posilňovanie bolo príčinou obidvoch svetových vojen. Mám rád beletristickú literatúru s posolstvom a asi aj preto ma oslovila kniha Umrieť na jar. Jej autorom je súčasný nemecký spisovateľ Ralf Rothmann a je napísaná podobným dezilúznym štýlom ako svetoznámy román od Remarqua - Na západe nič nové. Jej protivojnové posolstvo je teda zrejmé a nadčasové. Na príbehu dvoch sedemnásťročných kamarátov, ktorí sú nútene regrutovaní na front, autor približuje hrôzy a nezmyselnosť vojnových riešení akýchkoľvek konfliktov. Podarilo sa mu to aj napriek tomu, že jeho útla kniha je v podstate komorným príbehom. A hoci sa Rothmann nevyhýba naturalistickým scénam z vojnového prostredia, jeho próza je nádherne poetická, nevyhýbajúca sa ani poetike vyšších citov, ako sú láska a priateľstvo. Umrieť na jar (Rothmann Ralf, 2017)

Umrieť na jar