O tyranii O tyranii O tyranii O tyranii O tyranii

O tyranii

Timothy Snyder

Náčrt knihy s podtitulom „Dvadsať ponaučení z 20. storočia“ vznikol ako dlhý facebookový status, napísaný v lietadle krátko po amerických voľbách. Jeden z najvýznamnejších znalcov novodobých dejín strednej a východnej Európy ním chcel varovať pred opakovaním chýb z minulosti. Na predchádzajúcom turné so zdesením zistil, ako rýchle Američania zabudli na základné historické udalosti, napríklad na hrôzy stalinizmu.

V tej chvíli ho napadlo: Na čo všetko sme ešte zabudli? Tvrdí, že práve teraz je pre Američanov a Európanov dôležité pamätať si, čo sa v minulom storočí dialo v tridsiatych rokoch a nepripustiť demontáž právneho štátu. Dnešní autoritári robia to isté ako ich predchodcovia, keď ľudí zahlcujú zlými správami, aby sa dostali do depresie a rezignovali. Snyder tvrdí, že dejiny zmenili smer a dnes postupujú z východu na západ „ako by sa všetko, čo sa udeje u nás, najprv udialo u nich.“ Aj preto sa v knihe viackrát odvoláva práve na československé dejiny a cituje viaceré osobnosti z tohto regiónu. História sa neopakuje, ale ponúka ponaučenia. V dvadsiatom storočí európske demokracie podľahli fašizmu, nacizmu a komunizmu. Boli to hnutia, v ktorých vodca alebo strana sľubovali, že vypočujú ľud a ochránia ho pred globálnymi existenčnými hrozbami. Rozumné uvažovanie v nich nahradil mýtus. Európske dejiny ukazujú, že spoločnosti sa môžu rozložiť, demokracie môžu padnúť, etika môže skolabovať a bežní ľudia sa môžu ocitnúť v neočakávaných situáciách. História nás môže poučiť aj varovať. Dnes nie sme múdrejší ako Európania, ktorí sledovali, ako demokracia podlieha totalitarizmu. Ale keď sa politický poriadok zdá byť ohrozený, je našou výhodou, že sa môžeme poučiť z ich skúseností a bojovať proti nástupu tyranie, tvrdí autor.


Chcete si prečítať skvelú útlu, no o to presnejšiu knihu, ktorá vám na aktuálne otázky sveta (a tiež Slovenska) odpovie lepšie než akékoľvek médium? Americký historik Timothy Snyder po zvolení Donalda Trumpa (v knihe o ňom zásadne píše iba ako o prezidentovi, bez mena) spísal 20 mrazivých ponaučení z 20. storočia. Nazval ich O Tyranii. O tyranii (Timothy Snyder , 2017)


V útlej knižke Timothy Snyder, autor obsiahlych historických štúdií Krvavé územia či Čierna zem, zhŕňa do krátkych a výstižných textov ponaučenia, ktoré by si ľudia (najmä Američania po posledných prezidentských voľbách) mali zobrať k srdcu. Prirodzene poukazuje na paralely s nedemokratickými režimami v Európe, ale nezostáva len pri tom. Píše, že apatiou, spoliehaním sa na inštitúcie sme vinní všetci. Tyrania nie je rozhodnutím jednotlivca, ale spoločnosti, ktorá zabúda na etiku, osobnú integritu a postupne prijíma neakceptovateľné. V čase „alternatívnych faktov“, rozširovania priepasti nerovnosti a démonizovania kohokoľvek s iným názorom ide v zásade o volanie po zdravom rozume a základnej ľudskosti. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle – a nás tiež. O tyranii (Timothy Snyder , 2017)

Ďalšie odporúčania


Pre mňa osobne určite prekvapujúci a zároveň inšpirujúci dialóg dvoch autorov, duchovných osobností, od ktorých som čítal pomerne veľa kníh. Synergia ich myšlienok prináša zaujímavú a ešte inú rovinu, do ich už pre mňa známych motívov, myšlienok, vhľadov a skúseností. Svet pochybností, kríz, otázok a momentov, keď nevieme, ale len hľadáme, sa zdá byť podstatou nie len poznania, ale aj duchovného vedomia. To, čo je pre mňa prekvapujúce, je aktuálnosť nie len myšlienok, ale aj jazyka. Odporúčam pre každého, vrátane agnostikov či ateistov, ale mimoriadne inšpiratívne najmä pre tých, ktorí nevedia čo ďalej so svojou vierou, a zmietajú ich pochybnosti rôzneho druhu. Svět bez Boha ( Anselm Grün, Tomáš Halík , 2017)

Svět bez Boha

Priznanie na úvod. Hľadiac na obálku, očakávala som napínavé dobrodružstvo o objaviteľoch neprebádaného ostrova. Avšak dostala som ponor do mysle vedca ženúceho sa za objavom skrytým medzi listami stromov. Hanya Yanagihara sa s čitateľom nebabre, v príbehu je ako doma a na ceste do najtemnejších vôd morálneho relativizmu vás nebude držať za ruku. Táto kniha nie je krásna, ale je výborná. Lesní ľudia (Hanya Yanagihara , 2016)

Lesní ľudia

Každá debata o Ukrajine a Majdane, do ktorej v uplynulom období vstupujem, sa zvyčajne končí slovami Sče ne vmerla i ne vmre. Ide o názov knižného rozhovoru poľského reportéra Pawla Smoleńského a ukrajinského spisovateľa Jurija Andruchovyča, ktorý vlani vydalo vydavateľstvo Absynt. Rada sa k nemu vraciam aj preto, že spája dynamické, priame, neprikrášlené, expresívne svedectvá s faktmi a so širším kontextom, v ktorom sa odohrali. Veď, čo už u nás vieme o tom, ako Majdan súvisel so životom na Donbase? Andruchovyč je pankáč, sype to zo seba, nech sa z jeho zážitkov nestratí ani detail, Smoleński mu sekunduje a jeho výpoveď dáva do podoby skvelej poľskej reportáže. O Majdane a udalostiach po ňom som sa zhovárala s mnohými Ukrajincami, ale najsilnejšie mi ho sprostredkovali práve oni dvaja v knihe Šče ne vmerla i ne vmre. Šče ne vmerla i ne vmre. Rozhovor s Jurijom Andruchovyčom (Smoleński Paweł, 2015)

Šče ne vmerla i ne vmre. Rozhovor s Jurijom Andruchovyčom