Nedeľné šachy s Tisom Nedeľné šachy s Tisom Nedeľné šachy s Tisom Nedeľné šachy s Tisom

Nedeľné šachy s Tisom

Silvester Lavrík

Rozprávačkou príbehu bohatého na dobové reálie a smiech cez slzy je Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička. Ani nie Židovka, len Icíkova, teda dcéra bánovského komunistu, čo sa kamarátil s krivonosými.

.


Mám v knihách radšej príbehy než hlboké introvertné litánie a v tejto ožíva naša minulosť spôsobom, ktorý je zaujímavý, uveriteľný aj poučný zároveň. Okrem toho, fanatizmus a obmedzenosť ctihodných občanov nie je len problémom minulosti. Nedeľné šachy s Tisom (Silvester Lavrík, 2017)


Niekoľko rokov za sebou si dávam predsavzatie, že prečítam všetky knihy z finále súťaže Anasoft Litera. Ešte nikdy sa mi to nepodarilo. Tento rok som zatiaľ stihol historický román Silvestra Lavríka Nedeľné šachy s Tisom a horor Trhlina od Jozefa Kariku. Zo žánrovej literatúry mám najradšej detektívky a je možné, že to, čo mi v Karikovej knihe pripadalo ako klišé, je v skutočnosti kánonom mysteriózne hororového žánru. Aj napriek tomu sa mi stránky knihy Trhlina otáčali ľahko a jej hrdinov som do Tríbečských húštin nasledoval s nedočkavosťou. Bál som sa o nich, bál som sa s nimi. A tak to má pri tomto type literatúry byť. Nedeľné šachy s Tisom vo mne vzbudzovali iný druh strachu. Úzko mi prišlo, keď  som si uvedomil, koľko  postojov a argumentov neľudských ľudákov je znova súčasťou našej každodennosti. Ten pocit umocňoval fakt, že sa príbeh odohráva na miestach, kde som strávil prvých osemnásť rokov svojho života a rozprávačka Anička Žitňanská  bola ako Anča Iciková súčasťou urbánnej mytológie môjho rodiska.   Lavríkovi sa podarilo z bubáka, ktorým mamičky v Bánovciach nad Bebravou strašili svoje neposlušné deti, urobiť živého človeka. Určite mu k tomu pomohla poctivá historická práca v archívoch a pri rozhovoroch s pamätníkmi. Ale kľúčovým je štýl. Lavrík pracuje s faktografiou tak, že premieňa suché historické údaje na živý obraz. Na ten obraz síce nie je pekný pohľad, ale je to pohľad potrebný, pretože je pravdivý. Nedeľné šachy s Tisom (Silvester Lavrík, 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Silvester Lavrík: Nedeľné šachy s Tisom

Monika Kompaníková

Silvester Lavrík je autorom tridsiatky divadelných hier a ôsmych prozaických kníh. Tá posledná, ktorá je čiastočne literárnou fikciou a čiastočne sa zakladá na faktoch a spomienkach obyvateľov Bánoviec nad Bebravou - je jednou z desiatich kníh, ktoré sa uchádzajú o cenu Anasoft litera. Viac.

Silvester Lavrík: Nedeľné šachy s Tisom

Monika Kompaníková

Silvester Lavrík je autorom tridsiatky divadelných hier a ôsmych prozaických kníh. Tá posledná, ktorá je čiastočne literárnou fikciou a čiastočne sa zakladá na faktoch a spomienkach obyvateľov Bánoviec nad Bebravou - je jednou z desiatich kníh, ktoré sa uchádzajú o cenu Anasoft litera. Viac.

Riedka polievka Anasoft litera 2017

Martin Ciel

"Divné sa mi to zdá tento rok, Vilikovský ani Balla nič nenapísali a ani Rakús, ale zato 227 kníh, vo finále sú aj akési čudné, porota isto z vody musela variť a výsledkom je riedka polievka, v ktorej plávajú zhodou okolností aj niekoľkí moji kamaráti, ahojte, neberte to osobne". Píše Martin Ciel. Viac.


Ďalšie odporúčania


Pôsobivý, mnohými superlatívmi a cenami ovenčený debut mladej Američanky ghanského pôvodu Yai Gyasi (nar. 1989) ma mimoriadne silne oslovil. Dokazuje, že dobrá literatúra často rozpovie o dejinách viac ako stoh historických traktátov. V prvej vetve rodostromu dvoch dcér ženy z kmeňa Ašantov sa zrkadlia dejiny Ghany: kmeňové vojny, obchod s otrokmi, spolužitie i zrážky s britskými kolonizátormi, boj za nezávislosť a ghanský dnešok. Druhú zo sestier zavliekli ako otrokyňu do Ameriky; príbehy jej vetvy rodu zosobňujú neľahké osudy Afroameričanov: na plantážach amerického Juhu, v lodeniciach Marylandu, uhoľných baniach Alabamy, džezových kluboch a drogových brlohoch Harlemu prvej polovice 20. storočia aj v súčasných Spojených štátoch. Návrat domů (Yaa Gyasi , 2016)

Návrat domů

Čítať eseje o biológií v dobe plnej politického napätia bolo pre mňa neuveriteľnou úľavou a tak ako správne eseje vedia, rozdúchali vo mne veselý tanec radostných myšlienok! G.Schatz dokáže na krátkej ploche skvelo a zrozumiteľne priblížiť laickému čitateľovi neviditeľný svet mikrobiológie a navrch svojej správy podáva jasnú i prekvapivú ideu plnú ľudskosti. Jednou z tém je ľudská prirodzenosť stavať svoju dôležitosť nad prírodu a pritom, ako píše Schatz: „Kto svojmu ja prikladá dôležitosť a nedôverčivo stráži svoje hranice, zatvára oči pred rozmanitosťou sveta a tak vlastne pred samým sebou a toto platí aj pre jednotlivcov, aj pre národy či kultúry.“ O tom, že náš svet a človek už dávno nie je stredom vesmíru, a že pre človeka je najdôležitejší človek, ako aj, že smrť nie je koniec nášho osudu, sa dá a môže čítať, pretože práve najroztúženejším a najväčším frajerom je tu sám život. Na záver, aby som nezabudol, ó život, odpusť, vieme o tebe tak málo a žijeme tak, že ťa stále nechtiac prehliadame. Kouzelná zahrada biologie (Gottfried Schatz , 2017)

Kouzelná zahrada biologie

Baletky majú dve tváre. Tú prednú, usmievavú a dokonalú, ktorú vidí publikum. A potom tú odvrátenú, ktorá zmizne za oponou, predpisový úsmev im spadne a tvár sa skriví do strhaného škľabu. Hlavná hrdinka tohoto príbehu zažíva každý deň baletný dril ako v armáde. Ešte nemá štrnásť, a už je odborníčka na používanie preháňadiel a zvracania, aby si udržala váhu, na ošetrovanie krvavých palcov a sťahovanie pŕs. A do toho spoznáva klubový život v Prahe. Sú deväťdesiate roky, frčí perník a extáza a ona objavuje sex a zisťuje, že má nevlastného brata, ktorý je úplne iný, ako by chcela. A že jej sen stať sa baletkou a tancovať v Zlatej kapličke sa mení v nočnú moru. Režisérka a tanečníčka Miřenka Čechová vychádza z vlastných skúseností a denníkových zápiskov. Jej próza je sebaironickým, surovým a neľútostným obrazom štúdií na Tanečnom konzervatóriu a pražského života v divokých 90. rokoch. Baletky (Miřenka Čechová, 2020)

Baletky