Morfium

Szczepan Twardoch

Boh? Česť? Vlasť? Morfium! Varšavan Konstantin Willemann, syn nemeckého aristokrata a popolštenej Slezanky, si z vlasteneckých hesiel a tradície posvätenej krvou vojenských hrdinov nič moc nerobí. Je to cynik, lotor a bonviván. Neverný manžel a nezodpovedný otec. Do vojnových bojov v septembri roku 1939 sa zapája len neochotne, ale po porážke Poľska sa stáva členom tajnej poľskej organizácie. Nechce však byť Poliakom ani Nemcom. Túži len po ďalšej fľaštičke morfia a po tom, aby sa mohol vrátiť k svojmu zhýralému životu plnému luxusu, krásnych žien, drog a alkoholu.

.


Napínavý román z čias, keď nacisti napadli Poľsko, vo veľmi modernom a originálnom spracovaní. Hlavná postava, Varšavan a zároveň syn nemeckého aristokrata v nej vystupuje pod vplyvom morfia tak presvedčivo, až premýšľate, či si ho nedal aj jeho autor pri písaní románu. Konstantin Willemann je sexuchtivý grázel, ale aj tak tomu rozdvojenému bonvivánovi do konca držíte palce. Podľa knihy sa už točí film. Nový objav medzi poľskými spisovateľmi to dal na drzovku a zaslúžene vyvolal poprask. Morfium (Szczepan Twardoch , 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Opojná droga vychádzajúceho klasika európskej literatúry

Denis Horváth

Súčasná poľská literatúra je artiklom čoraz vyhľadávanejším. Sotva sa preklopila prvá štvrtina nového roku a police kníhkupectiev už zaplnili preklady tak zvučných mien, ako Andrzej Stasziuk či Jacek Hugo-Bader. Zatiaľ čo nám však ich diela sprostredkovali predovšetkým cestopisné dojmy z ďalekeho Východu, prostredie samotného Poľska ostalo na vedľajšej koľaji. Tým väčšmi potom poteší ostatný prírastok do kolekcie zbierky brnenského vydavateľstva Host. Morfium Szczepana Twardocha pokrvne nadväzuje na tradíciu existencialistickej moderny Witolda Gombrowicza a Stanislawa Witkiewicza, pričom po vzore predchodcov spochybňuje v diaboliáde absurdnej grotesky samotný koncept štátu, vlastenectva i ľudskej identity vôbec. Viac.

Opojná droga vychádzajúceho klasika európskej literatúry

Denis Horváth

Súčasná poľská literatúra je artiklom čoraz vyhľadávanejším. Sotva sa preklopila prvá štvrtina nového roku a police kníhkupectiev už zaplnili preklady tak zvučných mien, ako Andrzej Stasziuk či Jacek Hugo-Bader. Zatiaľ čo nám však ich diela sprostredkovali predovšetkým cestopisné dojmy z ďalekeho Východu, prostredie samotného Poľska ostalo na vedľajšej koľaji. Tým väčšmi potom poteší ostatný prírastok do kolekcie zbierky brnenského vydavateľstva Host. Morfium Szczepana Twardocha pokrvne nadväzuje na tradíciu existencialistickej moderny Witolda Gombrowicza a Stanislawa Witkiewicza, pričom po vzore predchodcov spochybňuje v diaboliáde absurdnej grotesky samotný koncept štátu, vlastenectva i ľudskej identity vôbec. Viac.


Ďalšie odporúčania


Niekoľko rokov za sebou si dávam predsavzatie, že prečítam všetky knihy z finále súťaže Anasoft Litera. Ešte nikdy sa mi to nepodarilo. Tento rok som zatiaľ stihol historický román Silvestra Lavríka Nedeľné šachy s Tisom a horor Trhlina od Jozefa Kariku. Zo žánrovej literatúry mám najradšej detektívky a je možné, že to, čo mi v Karikovej knihe pripadalo ako klišé, je v skutočnosti kánonom mysteriózne hororového žánru. Aj napriek tomu sa mi stránky knihy Trhlina otáčali ľahko a jej hrdinov som do Tríbečských húštin nasledoval s nedočkavosťou. Bál som sa o nich, bál som sa s nimi. A tak to má pri tomto type literatúry byť. Nedeľné šachy s Tisom vo mne vzbudzovali iný druh strachu. Úzko mi prišlo, keď  som si uvedomil, koľko  postojov a argumentov neľudských ľudákov je znova súčasťou našej každodennosti. Ten pocit umocňoval fakt, že sa príbeh odohráva na miestach, kde som strávil prvých osemnásť rokov svojho života a rozprávačka Anička Žitňanská  bola ako Anča Iciková súčasťou urbánnej mytológie môjho rodiska.   Lavríkovi sa podarilo z bubáka, ktorým mamičky v Bánovciach nad Bebravou strašili svoje neposlušné deti, urobiť živého človeka. Určite mu k tomu pomohla poctivá historická práca v archívoch a pri rozhovoroch s pamätníkmi. Ale kľúčovým je štýl. Lavrík pracuje s faktografiou tak, že premieňa suché historické údaje na živý obraz. Na ten obraz síce nie je pekný pohľad, ale je to pohľad potrebný, pretože je pravdivý. Nedeľné šachy s Tisom (Silvester Lavrík, 2017)

Nedeľné šachy s Tisom

Ten život mohol byť úplne iný, keby... Mohutný román – iba druhá kniha mladej Američanky havajsko-kórejského pôvodu – o moci a bezmoci lásky a priateľstva, o šťastí a úspechu, ich cene a pominuteľnosti, o inakosti, o údesnej traume z detstva, ktorej následkom sa nedá uniknúť po celý zvyšok života. Umne skomponované a brilantne napísané dielo, ktoré sa zadiera pod kožu, reže ako žiletky, ktorými si ústredná postava ubližuje. Jedna z kníh, na ktorej obálku by sa hodil nápis: „Ministerstvo zdravotníctva varuje: Čítanie môže narušiť duševnú rovnováhu“. Malý život (Hanya Yanagihara , 2017)


Keď odvšadiaľ počuť hluk nezastaviteľných myšlienok, brušká mojich prstov podvedome siahajú po knihách, v ktorých sa zdanlivo nič nedeje. Ktoré si len tak potichu plynú a práve svojou mlčanlivosťou ma lákajú až magickým spôsobom. To je aj prípad knihy Kočičí host. V nej Takaši Hiraide svojským výberom priam "duše pohládzajúcej" lexiky od prvej strany vytvára pokojnú atmosféru a ani nevieš ako, zrazu sedíš v záhrade domu v nerušnej uličke, juhozápadne od štvrti Šindžuku, a k nohám sa ti túli jemná srsť mačiatka Čibi. Kniha si podmaní nielen všetkých japanofilov a milovníkov mačiek, no svojím intenzívnym pôsobením na všetky zmysly aj človeka hľadajúceho "poetickosť života". Tá je prítomná až do samého záveru, v ktorom nejeden čitateľ môže nadobudnúť pocit, že práve potichu plynúci a premýšľavý dej bez zvratov a dramatických peripetií sa ho dotkol akosi intenzívnejšie. A k tomu ten design obálky! Kočičí host (Takaši Hiraide , 2016)

Kočičí host