Letné svetlo a potom príde noc

Jón Kalman Stefánsson

Island, deväťdesiate roky dvadsiateho storočia, nastupujúca finančná expanzia a následný krach. Malá islandská dedina však žije v rytme sezónnych prác, pohybov blízkeho mora a a mrakov plávajúcich po oblohe.

.


Po smutnokrásnom Raji a Pekle mi Artforum do cesty prinieslo aj Letné svetlo. Autor nás vnáša do príbehov obyvateľov malej islandskej dediny. Aj s humorom a bez priklášení, zároveň neuveriteľne krásne Stefánssonovsko poeticky. Osudy obyvateľov, ktoré autor rozpráva prostredníctvom kolektívneho vedomia v prvej osobe plurálu, sa prelínajú a organicky vplietajú do dúm o živote i smrti a čítajú sa ako mäkké maslo. V skvelom preklade Zuzany Stankovitsovej som ju čítala práve v čase, keď som žila na Islande. Vnútorné pousmievania sa, melancholické snenia a zamyslenia sa pri tejto knihe sú, myslím, pre nadchádzajúce večery jesenné, keď letného svetla ubúda, ozajstným pohladením duše. Letné svetlo a potom príde noc (Jón Kalman Stefánsson, 2014)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Môže nám už konečne niekto vysvetliť, čo je to láska?

Patrik Krebbs Uršuľa Kovalyk

Jón Kalman Stefánsson je jedným z najprekladanejších a najoceňovanejších islandských autorov a vďaka prekladateľke Zuzane Stankovitsovej, jedinej prekladateľke z islandského jazyka u nás, máme možnosť jeho knihy čítať aj v slovenčine. Po pôvabnom románe Letné svetlo a potom príde noc vychádza v Artfore kniha Ryby nemajú nohy a práve túto knihu príde Stefánsson osobne predstaviť na Slovensko Viac.

Jón K. Stefánsson: Ryby nemajú nohy

Monika Kompaníková

Druhý slovenský preklad knihy islandského spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona vyjde tesne tesne pred jeho návštevou Slovenska. Predošlá kniha Letné svetlo a potom príde noc potešila témou, spracovaním aj tým, ako vyzerala a tak sa tešíme na ďalší kúsok vzdialeného a exotického Islandu. Knižku odporúčala aj Aňa Ostrihoňová v Rádiu_FM. Viac.

Veľké asi ako vesmír

Monika Kompaníková

´Ujasnime si jednu vec hneď na začiatku, ešte kým sa poberieme ďalej, kým prenikneme hlbšie do toho, čomu nerozumieme, čo nezvládame, po čom však predsa len túžime, čoho sa obávame, čo nám chýba, ujasnime si to hneď teraz, aby sme mali aspoň nejakú istotu: nachádzame sa v Keflavíku.´ tak začína druhá časť ságy islandského mága Jóna Kálmana Stefánssona, ktorá nás zavedie do rodiny Ariho, k jeho umierajúcemu otcovi, opustenej manželke, späť na búrlivý Island. Viac.

Kam sa pobrať, keď zo sveta niet úniku?

Alžbeta Vrzgula

Príbeh o Áste je najnovším, v poradí dvanástym románom islandského autora Jóna Kalmana Stefánssona (1963). Román bol okrem iného nominovaný na Islandskú literárnu cenu a na francúzsku literárnu cenu Prix Médici. V slovenskom preklade od Zuzany Stankovitsovej vyjde 11. marca vo vydavateľstve Artforum. Viac.

Môže nám už konečne niekto vysvetliť, čo je to láska?

Patrik Krebbs Uršuľa Kovalyk

Jón Kalman Stefánsson je jedným z najprekladanejších a najoceňovanejších islandských autorov a vďaka prekladateľke Zuzane Stankovitsovej, jedinej prekladateľke z islandského jazyka u nás, máme možnosť jeho knihy čítať aj v slovenčine. Po pôvabnom románe Letné svetlo a potom príde noc vychádza v Artfore kniha Ryby nemajú nohy a práve túto knihu príde Stefánsson osobne predstaviť na Slovensko Viac.

Jón K. Stefánsson: Ryby nemajú nohy

Monika Kompaníková

Druhý slovenský preklad knihy islandského spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona vyjde tesne tesne pred jeho návštevou Slovenska. Predošlá kniha Letné svetlo a potom príde noc potešila témou, spracovaním aj tým, ako vyzerala a tak sa tešíme na ďalší kúsok vzdialeného a exotického Islandu. Knižku odporúčala aj Aňa Ostrihoňová v Rádiu_FM. Viac.

Veľké asi ako vesmír

Monika Kompaníková

´Ujasnime si jednu vec hneď na začiatku, ešte kým sa poberieme ďalej, kým prenikneme hlbšie do toho, čomu nerozumieme, čo nezvládame, po čom však predsa len túžime, čoho sa obávame, čo nám chýba, ujasnime si to hneď teraz, aby sme mali aspoň nejakú istotu: nachádzame sa v Keflavíku.´ tak začína druhá časť ságy islandského mága Jóna Kálmana Stefánssona, ktorá nás zavedie do rodiny Ariho, k jeho umierajúcemu otcovi, opustenej manželke, späť na búrlivý Island. Viac.

Kam sa pobrať, keď zo sveta niet úniku?

Alžbeta Vrzgula

Príbeh o Áste je najnovším, v poradí dvanástym románom islandského autora Jóna Kalmana Stefánssona (1963). Román bol okrem iného nominovaný na Islandskú literárnu cenu a na francúzsku literárnu cenu Prix Médici. V slovenskom preklade od Zuzany Stankovitsovej vyjde 11. marca vo vydavateľstve Artforum. Viac.

Stefánsson získal ocenenie za neoceniteľný prínos literatúre

Alžbeta Vrzgula

Známy islandský spisovateľ a poet Jón Kalman Stefánsson píše o živote, láske a smrti tak hlboko a zároveň prosto, ako nikto iný. Autor románov ako Letné svetlo a potom príde noc alebo najnovšieho Príbehu o Áste má fanúšikov na Islande, po celom svete a aj na Slovensku. Pred pár dňami obdržal Falcon Order - ocenenie islandského prezidenta za neoceniteľný prínos literatúre. Viac.

Stefánsson získal ocenenie za neoceniteľný prínos literatúre

Alžbeta Vrzgula

Známy islandský spisovateľ a poet Jón Kalman Stefánsson píše o živote, láske a smrti tak hlboko a zároveň prosto, ako nikto iný. Autor románov ako Letné svetlo a potom príde noc alebo najnovšieho Príbehu o Áste má fanúšikov na Islande, po celom svete a aj na Slovensku. Pred pár dňami obdržal Falcon Order - ocenenie islandského prezidenta za neoceniteľný prínos literatúre. Viac.


Ďalšie odporúčania


Pôsobivý, mnohými superlatívmi a cenami ovenčený debut mladej Američanky ghanského pôvodu Yai Gyasi (nar. 1989) ma mimoriadne silne oslovil. Dokazuje, že dobrá literatúra často rozpovie o dejinách viac ako stoh historických traktátov. V prvej vetve rodostromu dvoch dcér ženy z kmeňa Ašantov sa zrkadlia dejiny Ghany: kmeňové vojny, obchod s otrokmi, spolužitie i zrážky s britskými kolonizátormi, boj za nezávislosť a ghanský dnešok. Druhú zo sestier zavliekli ako otrokyňu do Ameriky; príbehy jej vetvy rodu zosobňujú neľahké osudy Afroameričanov: na plantážach amerického Juhu, v lodeniciach Marylandu, uhoľných baniach Alabamy, džezových kluboch a drogových brlohoch Harlemu prvej polovice 20. storočia aj v súčasných Spojených štátoch. Návrat domů (Yaa Gyasi , 2016)

Návrat domů

Tak som si prečítal, keď sa to Topolovi páčilo. Vtipné to bolo a drsné. Život pobudov v dobe, ktorá pobudom vôbec nepriala. Čo kapitola to iná práca, čo práca to blbá a zbytočná práca. Práca pre prácu. Odporné, zahmlené prostredie periférie, ktorá začínala už v centre mesta. Jediným svetlým bodom v tom marazme bola hospoda, niekedy len petrolejka v hospode. A potom ešte humor, ale to len taký situačný humor, humor z núdze a absurdnosti situácií. Napríklad, keď debilovi Ládikovi - pracujúcemu vo "Výrobnom družstve invalidov" (hej aj také bolo) nahovoria, že mu súdružky (Kabrhelová a Štrougalová) prichádzajúce na kontrolu zjedia obed. Ládik to vyriešil po svojom. "Polivka s nudlemi a svíčková s knedlikem" nemôže padnúť za obeť nejakým potentátkam. V plnej rýchlosti vrazil dvojkolesovým vozíkom do vládnej Volgy. A potom prasácke historky z dievčenského učilišťa a z továrne, a z výmenníku a z čističky a zo strážnej búdky a z poľa prehnojeného chemikáliami. Nie je to Hrabal ani Balabán, ale k pivu a na ľahké zamyslenie, aké to tu asi pred štyridsiatimi rokmi bolo, je to dobré. Šarlák. Dvanáct obrazů z periferie světa, Písek 1980-1992 (Petr Mano, 2017)

Šarlák. Dvanáct obrazů z periferie světa, Písek 1980-1992

Prvá poviedka zo zbierky Osem percent ničoho, ktorú Etgar Keret pre vydavateľstvo Artforum zostavil sám, sa volá Potrubie. Potrubie je vôbec prvý text, ktorý Keret napísal. Potrubie je o mladom chlapcovi, ktorý vo svete nenašiel prijatie a tak si našiel cestu do neba. Poviedka je láskavá a smutná, s kúzlom uprostred. A za týmto uprostred – je to veľmi krátka poviedka – nasleduje „rozuzlenie“. Malý uzlíček, klbko nadprirodzeného je pekne rozpletené, vysvetlené, dopovedané do posledného možného. Človek sa neubráni myšlienke, možno ho prepadne i pocit sklamania, prečo mu autor nenechá aspoň kúsok nevysvetleného, kúsok tajomstva a možno i hádanky. Prečo musí poznať odpoveď na všetko a poznať ju kvôli tomu, že si autor „neodpustí“ niečo nedopovedať? Prečo mu bola odopretá možnosť niečo nájsť, azda aj objaviť? Odpoveď sa nachádza v záverečnej časti knihy, v slove o autorovi: „Prvú poviedku Potrubie (hebr. Cinorot) napísal počas vojenskej služby po samovražde svojho najlepšieho priateľa.“ Nie je to čitateľ, kvôli komu Etgar Keret toľké dopovedal. Osem percent ničoho (Etgar Keret , 2017)

Osem percent ničoho