Lanny

Max Porter

Neďaleko Londýna sa nachádza dedina. Patrí ľuďom, ktorí v nej žijú aj tým, ktorí v nej žili pred stovkami rokov.

Patrí záhadnej minulosti Anglicka a jeho spletitej prítomnosti. Patrí rodinám, ktoré vymreli pred niekoľkými pokoleniami aj tým, ktoré sa sem presťahovali len celkom nedávno, napríklad chlapcovi Lannymu, jeho mame a otcovi. No patrí aj Mŕtvemu tatkovi Zubovníkovi, ktorý sa v lese prebral z dlhého spánku. Mŕtvemu tatkovi Zubovníkovi, ktorý ich všetkých počúva.


Myslím, že Porterov román Lanny nám rozpráva predovšetkým o čistote. O čistote vzťahu človeka k svojmu okoliu. K prírode. K predkom. K vlastným deťom. Ale aj o tom, aké nezdravé a škodlivé sedimenty do týchto vzťahov prenikli vinou našej bezohľadnosti. Obrátili sme sa životu chrbtom. Planéta je na lopatkách. Skolabovali sme. A ak nás ešte môže niekto zachrániť, tak sú to nevinné citlivé deti. Držme im palce. Lanny (Max Porter, 2020)

Ďalšie odporúčania


Je to zarytý nepriateľ demokracie a dokonalý geopolitický stratég, ale možno nemá v hlave všetko v poriadku. Niečo v podobnom duchu sa často hovorí o Vladimírovi Putinovi. Knihu Všetci mocní Kremľa mi odporučil Marián Leško s tým, že je v protiklade k uvedeným tvrdeniam a odhaľuje, ako to vo vzťahu Putina a moci v skutočnosti je. Je to uveriteľná a mimoriadne čítavá interpretácia tohto vzťahu. Chýba v nej len odpoveď na otázku, kto ak nie Putin je vrchným generálom hybridnej vojny Ruska proti demokratickému Západu. Všetci mocní Kremľa (Zygar Michail, 2016)

Všetci mocní Kremľa

​Vrah z mesta marhúľ sa začína rozprávaním ženy, ktorej muž sa zúčastnil puču proti prezidentovi Erdoganovi. Rozprával sa s ňou poľský reportér Witold Szablowski a rozprával sa aj s Turkami protestujúcimi v parku Gezi za stromy, sex a slobodu. S majiteľom obchodu, ktorý tvrdí, že prezident krajinu ekonomicky potiahol či bohatou Istanbulčankou, ktorá nástojí na tom, že Erdogan nie je žiadny Mubarak. Kniha je zborníkom reportáží o toľko diskutovanej krajine. Bez zbytočného údivu, len prikladá hlasy jeden vedľa druhého. Toto spojenie so svetom cez reportáže sme načas stratili. A Absynt nám ukázal, že Boris Filan a blogy z letných dovoleniek to nenapravia. Že autor z regiónu sa spýta na to, na čo by sme sa aj my pýtali a ukáže nám svet zo správ a hoaxov ako obývaný ľuďmi, s ktorými sa dá rozprávať pri stánku s čajom a köfte.​ Vrah z mesta marhúľ (Witold Szablowski , 2017)

Vrah z mesta marhúľ

Pri nazeraní na spoločenskú realitu mám často pocit, že militarizmus a nacionalizmus zažívajú znepokojivú renesanciu. Ich prejavy nemusia byť celkom otvorené, skrývajú sa za vlastenectvo a potrebu obrany národa a civilizácie pred globalizáciou a inými liberálnymi „hrozbami“. Takéto postoje ma vždy vyrušujú, pretože ich posilňovanie bolo príčinou obidvoch svetových vojen. Mám rád beletristickú literatúru s posolstvom a asi aj preto ma oslovila kniha Umrieť na jar. Jej autorom je súčasný nemecký spisovateľ Ralf Rothmann a je napísaná podobným dezilúznym štýlom ako svetoznámy román od Remarqua - Na západe nič nové. Jej protivojnové posolstvo je teda zrejmé a nadčasové. Na príbehu dvoch sedemnásťročných kamarátov, ktorí sú nútene regrutovaní na front, autor približuje hrôzy a nezmyselnosť vojnových riešení akýchkoľvek konfliktov. Podarilo sa mu to aj napriek tomu, že jeho útla kniha je v podstate komorným príbehom. A hoci sa Rothmann nevyhýba naturalistickým scénam z vojnového prostredia, jeho próza je nádherne poetická, nevyhýbajúca sa ani poetike vyšších citov, ako sú láska a priateľstvo. Umrieť na jar (Rothmann Ralf, 2017)

Umrieť na jar