Kultura svépomocí Kultura svépomocí

Kultura svépomocí

Ondřej Daniel (ed.), kolektív autorov

Publikace je věnována fenoménu DIY (Do-It-Yourself) v prostředí českých subkultur v období bezprostředně předcházejícím i provázejícím socioekonomickou a politickou transformaci přelomu osmdesátých a devadesátých let 20. století. Kolektivu historiků, vesměs sdružených kolem vznikajícího Archivu česko-slovenských subkultur a Centra pro studium populární kultury, sloužil jako hlavní pramen původní archivní materiál pocházející z dobového subkulturního prostředí, stejně jako rozhovory s pamětníky - bývalými nebo i současnými členy subkulturních scén.

.


Leitmotívom kultúry svojpomocou je aktuálne hojne forsírovaný fenomén DIY – Do It Yourself, čiže urob si sám, čo v kontextoch vymedzených knižkou znamená urob si kultúru. Lebo presne to sa na platforme subkultúr dialo v totalitnej minulosti aj v čerstvo slobodných deväťdesiatych rokoch a vlastne sa deje i dnes. Najväčšou devízou knižky Kultura svépomocí je práve akési čitateľské rozpamätávanie sa na „subkultúrne“ pomery v Československu osemdesiatych a prvej polovice deväťdesiatych rokov. A keďže ide o poctivú vedeckú prácu, opretú o veľmi solídne faktické základy, ono rozpamätávanie sa nemá charakter súkromného až intímneho osobného spomínania, ale ide v ňom o vytváranie komplexného obrazu nedávnej minulosti s dôrazom na mimoriadnu funkciu subkultúr. Ziny a fanziny, nahrávky, záznamy koncertov, predaj merchandisingu a tak ďalej, to všetko v prostredí totality, v ktorej sa nemohlo takmer nič a predsa sa dialo. A potom bezprostredne na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa zrazu mohlo všetko, a tak napríklad otvorene neonacistické kapely vydávali albumy u veľkých vydavateľov. Fascinujúce čítanie nielen pre pamätníkov, doslova a do písmena radostná veda. Kultura svépomocí (Ondřej Daniel (ed.), kolektív autorov, 2017)

Ďalšie odporúčania


Pri príležitosti 400. výročia smrti Williama Shakespeara Hogarth Press oslovil viaceré súčasné spisovateľky a autorov s ponukou, aby „prerozprávali” niektorú z jeho hier pre 21. storočie. Román Jeanette Winterson je prvý zo série, v ktorej napríklad Margaret Atwood „aktualizuje” Búrku či Anne Tyler komédiu Skrotenie zlej ženy. Jeannette Winterson si nevybrala Zimnú rozprávku len kvôli ponuke vydavateľstva. Témy Shakespearovej predposlednej hry sa objavujú už v jej predchádzajúcich románoch, pretože sa jej osobne dotýkajú. Román Diera v čase sa odohráva v londýnskej metropole a na juhu Spojených štátov – v meste pripomínajúcom New Orleans. Zo Shakespearovho žiarlivého kráľa Leontesa sa stáva bankár Leo. Napriek tomu, že celá zápletka je taká istá ako v Zimnej rozprávke, je román strhujúci a prekvapujúci. „Minulosť nie je nikdy mŕtva,” hovorí William Faulkner a napriek tomu, že od prvého uvedenia Zimnej rozprávky uplynulo už viac ako 400 rokov, je stále s nami. Diera v čase (Wintersonová Jeanette, 2016)

Diera v čase

„Niekedy sa hostia zabavia neskoro do noci, a vtedy sa objaví pán strážnik, a kto sám neodíde, toho pošle spať, a keby sa protivil, vymastil by ho prípadne pendrekom, alebo by ho zabásnul.“​ Túto z denníka Slovenský východ roku 1934 a podobné hlášky nájdete v historickom sprievodcovi košickými pohostinstvami v rokoch 1918-1948. Po knihe o najstaršom fungujúcom hoteli Bankov je to druhá z dielňe najmladších košických historikov a archivárov Dany Kušnírovej, Petra Annu a Viktora Lubyho. Je plná dobových dokumentov a fotografií a je rozdelená na tri časti. Prvá približuje všeobecný kultúrno-spoločenský prehľad Košic, dejiny alkoholických nápojov, legislatívne opatrenia, činnosť košického pohostinského opatrenia. V druhej časti sa čitateľ oboznamuje s históriou najpopulárnejších pohostinských zariadení a v treťej je sprievodca súčasnými historickými podnikmi. A prečo Dostaveníčka? Ide o archaický výraz, ktoré označuje miesto dostavenia za účelom pohostenia, zábavy, či večerného posedenia. Košické dostaveníčka (Kušnírová Dana, 2016)


Peter Milčák a Marek Ormandík, editory knihy Ako sa číta obraz, pripravili zaujímavý multigeneračný výber slovenských umelcov, ktorí vlastnými slovami opisujú a analyzujú svoje výtvarné dielo. Medzi oslovenými autormi, ako Rudolf Sikora, Miroslav Cipár, Daniel Fischer či Roman Ondák, som sa ocitla aj ja a tak som získala príležitosť vyskúšať si, aké náročné môže byť verbalizovať výtvarný obraz pre čitateľov / divákov. Rôzne interpretácie konkrétneho umeleckého diela kritikom, divákom a samotným autorom sa môžu natoľko rozchádzať, že je niekedy ťažké určiť, či hovoria o rovnakom diele. Autorská interpretácia však odhaľuje vnútorné nastavenie umelca a jeho uvažovanie pri tvorbe. Ako sa číta obraz (Peter Milčák, Marek Ormandík (eds.), 2017)

Ako sa číta obraz