Iný človek

Kašua Said

Úpešný arabský právnik žijúci v židovskej časti Jeruzalema si raz v obľúbenom kníhkupectve kúpi Tolstého Kreutzerovu sonátu. V knihe nájde lístok, ktorý napísala jeho žena akémusi Jonatanovi.

Skrsne v ňom podozrenie, prebudí sa žiarlivosť a z kultivovaného, liberálneho a tolerantného arabského Izraelčana sa stáva fanatický Arab, akým nikdy nechcel byť. Pustí sa do šialeného pátrania a začne svoju ženu sledovať. Said Kašua, novinár arabského pôvodu žijúci v Izraeli, sa v románe vyrovnáva s každodennýmpálčivým problémom identity Arabov v súčasnom Izraeli.


Výborný román o dvojakej identite, o dvoch tvárach jednej krajiny. O sociálnom vylúčení a nerovnosti šancí a takmer nulovej možnosti vyšplhať sa po rebríčku a byť považovaný za rovnocenného človeka. Román o krajine a meste rozdelenom nenávisťou, kde nič nie je čierno-biele a uzmierenie je v nedohľadne, ale aj príbeh o bolestnom hľadaní vlastnej identity, o žiarlivosti a láske. Oceňovaný románopisec a scenárista, novinár a  komentátor – izraelský Arab – Said Kašua dokázal na 269 stranách vykresliť obraz súčasného Izraela a židovsko-arabského spolunažívania tak plasticky, ako toho žiadna kniha sociológie alebo psychológie nikdy nebude schopná. Výborný román o dvojakej identite, o dvoch tvárach jednej krajiny. Iný človek (Kašua Said, 2012)

Ďalšie odporúčania


Fanúšikovia rozprávok, veľkí aj malí, si prídu na svoje. Ak chcete mať krásne sny, nechajte do seba vsúpiť príbeh, ktorý sa začína takto: „Tento příběh sa odehrává v době, kdy ještě život nebyl tak pohodlný jako v současné době. Neexistovaly televizní soutěže ani auta s airbagy ani mamutí obchody. Lidé dokonce ještě neznali mobily! Ale už tenkrát byly duhy po dešti, meruňková marmeláda s mandlemi a improvizované pulnoční koupání, zkrátka všechno, čeho si považujeme dodnes. Ale bylo také bohužel trápení z lásky a senná rýma, proti které se dodnes nenašel opravdu účinný prostředek. Bylo to zkrátka ... kdysi." Řeka, která teče pozpátku (Jean-Claude Mourlevat, 2016)

Řeka, která teče pozpátku

Nový román Máriusa Kopcsaya má divný názov Asvabaždénie, podtitul je Geopolitická groteska. Vydal ho Koloman Kertész Bagala tento rok. V knihe podľa môjho názoru nejde až tak o asvabaždénie, nemyslím si, že je geopolitická a aj groteskou je len sčasti. Ale je to výborná kniha. A mimoriadne zábavná, presná v detailoch a silná vo významovej výpovedi bezchybne spätej s referenčným pozadím. Dokument doby a myslenia o dobe. Má veľmi silný potenciál stať sa (a asi sa už aj stáva, ako tak počúvam okolo seba) dokonca „generačným románom“. Asvabaždénie (Kopcsay Márius, 2016)

Asvabaždénie

Svetlana Alexijevič má talent počúvať. Preukazuje ohromnú odvahu i skromnosť zároveň. Je vytrvalá, no pri čítaní ju nevnímame. Vojna nemá ženskú tvár je kniha tvrdá a nástojčivá. Čítate ju v električke a je vám ľúto vystúpiť, lebo cítite zodpovednosť voči ženám, ktorých príbehy sú azda neprenosné, ale je nutné ich vypočuť do konca. Svetlana Alexijevič je v hľadaní pravdy nekompromisná rovnako ako vojna, ktorá sa nedelí na mužskú a ženskú. Ani dievčatá v mojom veku, ktoré dobrovoľne odchádzali na front, kompromis nepoznali, vojna i smrť boli všadeprítomné a nebolo výberu. Mám dvadsať rokov a študujem. Vtedy by som možno bola tankistkou, pilotkou, ostreľovačkou – veteránkou, slová, ktorých ženský ekvivalent vymyslela sama vojna. V tejto knihe je obsiahnutá nekonečná ženská bolesť i sila. Povinné čítanie. Vojna nemá ženskú tvár (Svetlana Alexijevič, 2015)

Vojna nemá ženskú tvár