Hesseho ženy

Bärbel Reetzová

Spisovateľa Hermana Hesseho poznáme ako významnú osobnosť literatúry, osamelého mystika - mudrca, stepného vlka. Jeho dielo aj osobné zápisky čítajú v stovkách prekladoch po celom svete.


S veľkým zaujatím, na niekoľko dúškov, som prečítal knihu Bärbel Reetzovej Hesseho ženy. Autorka precízne a plasticky mapuje výnimočný život výnimočného spisovateľa, na jeho vzťahoch k ženám paralelne zachytáva a odkrýva okolnosti vzniku jeho diel, otvára do nich dvere a vyvoláva chuť k ich ďalšiemu a ďalšiemu, novému čítaniu. Hesseho ženy (Bärbel Reetzová , 2017)

Ďalšie odporúčania


Každá kniha Ivana Štrpku je udalosťou. Tá najnovšia je – celkom možno – zatiaľ jeho najlepšia. Fragment (rytierskeho) lesa sa na pultoch kníhkupectiev objavil tak trochu nenápadne pár dní pred koncom minulého roka. Ak bola niektorým novším básnickým knihám Ivana Štrpku časťou verejnosti vyčítaná nekomunikatívnosť či sťažená čitateľnosť, najnovšia zbierka predstavuje tak trochu návrat k čírejším a čitateľsky ústretovejším raným knihám autora zo 70. a 80. rokov. Zároveň však ide, ako sme u nášho zrejme najvýznamnejšieho súčasného básnika zvyknutí, o výsostne aktuálnu poéziu. Vo Fragmente (rytierskeho) lesa sa Štrpka nebojí klásť tie najzákladnejšie a zároveň najzložitejšie otázky ľudskej existencie: koná tak s jedinečným, sebe vlastným pohľadom, ktorý z napísaného robí nezameniteľnú veľkú poéziu. Poéziu, ktorej nevyhnutnosť – pre autora i pre nás – cítiť z každého slova. „Čosi tu búši. Kde som? Kto práve preťal svoje blúdenie?“ Fragment (rytierskeho) lesa (Štrpka Ivan, 2016)

Fragment (rytierskeho) lesa

Leitmotívom kultúry svojpomocou je aktuálne hojne forsírovaný fenomén DIY – Do It Yourself, čiže urob si sám, čo v kontextoch vymedzených knižkou znamená urob si kultúru. Lebo presne to sa na platforme subkultúr dialo v totalitnej minulosti aj v čerstvo slobodných deväťdesiatych rokoch a vlastne sa deje i dnes. Najväčšou devízou knižky Kultura svépomocí je práve akési čitateľské rozpamätávanie sa na „subkultúrne“ pomery v Československu osemdesiatych a prvej polovice deväťdesiatych rokov. A keďže ide o poctivú vedeckú prácu, opretú o veľmi solídne faktické základy, ono rozpamätávanie sa nemá charakter súkromného až intímneho osobného spomínania, ale ide v ňom o vytváranie komplexného obrazu nedávnej minulosti s dôrazom na mimoriadnu funkciu subkultúr. Ziny a fanziny, nahrávky, záznamy koncertov, predaj merchandisingu a tak ďalej, to všetko v prostredí totality, v ktorej sa nemohlo takmer nič a predsa sa dialo. A potom bezprostredne na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa zrazu mohlo všetko, a tak napríklad otvorene neonacistické kapely vydávali albumy u veľkých vydavateľov. Fascinujúce čítanie nielen pre pamätníkov, doslova a do písmena radostná veda. Kultura svépomocí (Ondřej Daniel (ed.), kolektív autorov, 2017)

Kultura svépomocí

Texty Simone Weilovej má už dlhší čas inšpirujú. Simone spája záujem o slobodnú spoločnosť s otázkami ľudskej existencie, prísny realizmus s hlbokou mystikou. Toto je už štvrtá kniha, v slovenskom preklade. M. M. Dayová nás pôsobivým spôsobom prevádza krátkym životom a myšlienkovým svetom Simony Weil. Rozoberá jej základné dielo O Slobodnej spoločnosti, ktoré ešte do slovenčiny preložené nebolo. Kniha obsahuje dva Simonine listy i Weilovej eseje zaoberajúce sa vierou, spiritualitou a láskou k Bohu. Albert Camus Simonu Weil označil za jediného veľkého ducha našich čias. Ak pre nič iné, aspoň pre toto je dobré čítať Simonu Weilovú. Simone Weilová. List Joeovi Bousquetovi a iné texty ( Marie-Madeleine Davyová , Simone Weilová , 2017)

Simone Weilová. List Joeovi Bousquetovi a iné texty