Efekt Susan Efekt Susan Efekt Susan

Efekt Susan

Peter Hoeg

Peter Hoeg sa radí medzi najpozoruhodnejších svetových spisovateľov, niektorí literárni kritici jeho diela označujú za dánsky magický realizmus. Je autorom bestselleru Cit slečny Smilly pre sneh. Hoeg žije v ústraní, vyhýba sa kontaktu s verejnosťou a jeho romány majú silné humánne posolstvo.

Susan Svendsenová je úspešná experimentálna fyzička. Má zvláštnu danosť: na ľudí okolo seba pôsobí, akoby im vpichla sérum pravdy – zverujú sa jej s najtajnejšími pocitmi, myšlienkami i plánmi. Susan sa preto často dostáva do konfliktu s rôznymi organizáciami aj s vládnou mocou, ktoré chcú využiť jej schopnosti na svoje ciele. Naoko zázračne ju zachránia z indického väzenia a poveria ju, aby zistila, kde sa nachádza členka komisie na analýzu budúcnosti, ktorá pôsobila v Dánsku v rokoch 1973 až 2015 a svojimi predpoveďami dokázala varovať ľudstvo pred budúcimi katastrofami. Susan má za úlohu zistiť, čo obsahovala správa z posledného zasadnutia komisie.


Jeho slávny román Cit slečny Smilly pre sneh som nedokázala dočítať do konca, ale bolo na ňom niečo tajomné a príťažlivé. A tak som dala šancu aj najnovšej knihe a dobre som urobila. Príbeh ženy, ktorá má mimoriadnu schopnosť – všetci ľudia pri nej pociťujú neovládateľnú túžbu zverovať sa jej a hovoriť pravdu. Na to všetko je nabalený podobne tajomný príbeh ako v Smilly, trošku sci-fi, trošku politický triler, trošku lovestory, navyše je to vtipné a rýchlo to odsýpa. Málokedy, ak vôbec niekedy, som čítala knihu mužského autora, kde je rozprávačkou žena a ja mu to zožeriem. Hoegovi sa to podarilo a tak som mu odpustila aj tú za vlasy priatiahnutú zápletku s Komisiou budúcnosti. Efekt Susan (Peter Hoeg, 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Peter Høeg: Efekt Susan

Monika Kompaníková

Ak sa vám páčil román Petra Høega Cit slečny Smilly pre sneh, skúste aj nový román Efekt Susan. Opäť zaujímavá hlavná hrdinka, úspešná experimentálna fyzička, ktorá má zvláštne schopnosti - v jej prítomnosti máte nutkanie hovoriť pravdu. Dánsky mysteriózny thriller od autora, ktorého niektorí označujú ako dánskeho magického realistu. Prekladateľka a vydavateľska Aňa Ostrihoňová túto knihu vybrala do svojho pravidelného výberu kníh v Rádiu_FM, ktoré stoja za prečítanie. Viac.

Peter Høeg: Efekt Susan

Monika Kompaníková

Ak sa vám páčil román Petra Høega Cit slečny Smilly pre sneh, skúste aj nový román Efekt Susan. Opäť zaujímavá hlavná hrdinka, úspešná experimentálna fyzička, ktorá má zvláštne schopnosti - v jej prítomnosti máte nutkanie hovoriť pravdu. Dánsky mysteriózny thriller od autora, ktorého niektorí označujú ako dánskeho magického realistu. Prekladateľka a vydavateľska Aňa Ostrihoňová túto knihu vybrala do svojho pravidelného výberu kníh v Rádiu_FM, ktoré stoja za prečítanie. Viac.


Ďalšie odporúčania


Leitmotívom kultúry svojpomocou je aktuálne hojne forsírovaný fenomén DIY – Do It Yourself, čiže urob si sám, čo v kontextoch vymedzených knižkou znamená urob si kultúru. Lebo presne to sa na platforme subkultúr dialo v totalitnej minulosti aj v čerstvo slobodných deväťdesiatych rokoch a vlastne sa deje i dnes. Najväčšou devízou knižky Kultura svépomocí je práve akési čitateľské rozpamätávanie sa na „subkultúrne“ pomery v Československu osemdesiatych a prvej polovice deväťdesiatych rokov. A keďže ide o poctivú vedeckú prácu, opretú o veľmi solídne faktické základy, ono rozpamätávanie sa nemá charakter súkromného až intímneho osobného spomínania, ale ide v ňom o vytváranie komplexného obrazu nedávnej minulosti s dôrazom na mimoriadnu funkciu subkultúr. Ziny a fanziny, nahrávky, záznamy koncertov, predaj merchandisingu a tak ďalej, to všetko v prostredí totality, v ktorej sa nemohlo takmer nič a predsa sa dialo. A potom bezprostredne na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa zrazu mohlo všetko, a tak napríklad otvorene neonacistické kapely vydávali albumy u veľkých vydavateľov. Fascinujúce čítanie nielen pre pamätníkov, doslova a do písmena radostná veda. Kultura svépomocí (Ondřej Daniel (ed.), kolektív autorov, 2017)

Kultura svépomocí

Mám nepríjemný pocit, že sa po poslednej kapitole zbalíš a ujdeš do lesa, hovorí mi moja žena Katka vždy, keď začnem čítať knihu o samotároch alebo návratoch k prírode. Takto ju s knihou na kolenách vystraším približne dvakrát za rok. Kniha Paola Cognettiho Divoký kluk bola jednou z nich. A bola jednou z najlepších. Nie je to totiž len zbeletrizovaná obhajoba samoty a prírody. Cognetti rozpráva o hľadaní dávnych a stratených častí samého seba, o úcte k ľuďom či o rozpakoch, ktoré cíti, keď vstupuje cudzím ľuďom do životov. Fajn témy na premýšľanie, aj keď práve nie ste v lese. Píše úprimne, bez zbytočnej drámy a klišé obrazov podobných diel, v ktorých napríklad Alexander Supertramp páli peniaze na dôkaz svojej slobody. Do lesa som napokon po dočítaní neušiel. Opäť však o niečo hlbšie rozumiem ľuďom, ktorí doň ušli a hľadajú skúsenosť so samotou. V neposlednom rade som po knihe dostal obrovskú chuť žiť svoje bežné dni o niečo skromnejšie. Divoký kluk (Paolo Cognetti, 2018)

Divoký kluk

​Vrah z mesta marhúľ sa začína rozprávaním ženy, ktorej muž sa zúčastnil puču proti prezidentovi Erdoganovi. Rozprával sa s ňou poľský reportér Witold Szablowski a rozprával sa aj s Turkami protestujúcimi v parku Gezi za stromy, sex a slobodu. S majiteľom obchodu, ktorý tvrdí, že prezident krajinu ekonomicky potiahol či bohatou Istanbulčankou, ktorá nástojí na tom, že Erdogan nie je žiadny Mubarak. Kniha je zborníkom reportáží o toľko diskutovanej krajine. Bez zbytočného údivu, len prikladá hlasy jeden vedľa druhého. Toto spojenie so svetom cez reportáže sme načas stratili. A Absynt nám ukázal, že Boris Filan a blogy z letných dovoleniek to nenapravia. Že autor z regiónu sa spýta na to, na čo by sme sa aj my pýtali a ukáže nám svet zo správ a hoaxov ako obývaný ľuďmi, s ktorými sa dá rozprávať pri stánku s čajom a köfte.​ Vrah z mesta marhúľ (Witold Szablowski , 2017)

Vrah z mesta marhúľ