Deti z Bullerbynu Deti z Bullerbynu Deti z Bullerbynu Deti z Bullerbynu

Deti z Bullerbynu

Lindgrenová Astrid

Všetky dobrodružstvá slávnej „šestky" z Bullerbynu v jednom zväzku. V malej švédskej osade Bullerbyn sú len tri gazdovstvá – Severné, Stredné a Južné.

Žijú tu tri rodiny, v ktorých je šesť detí, traja chlapci a tri dievčatá. Lasse, Bosse, Lisa, Olle, Anna a Britta prežívajú v krásnej prírode dni plné drobných, ale o to významnejších radostí, bezstarostných hier, detských šarvátok a hádok. Zabrať dostávajú aj skutočné priateľstvá. Príhody malých nezbedníkov už celé desaťročia patria k čitateľsky najobľúbenejším titulom zlatého fondu literatúry pre deti. A nielen pre ne.


Táto kniha sa mi veľmi páči, lebo sú v nej veselé príbehy. Deti robia somarinky a nikto sa na nich nehnevá. Hrajú sa aj v sene a v zime chodia do školy na sánkach. Lisa, ona to všetko rozpráva, má sedem rokov ako ja. Bullerbyn je krásne gazdovstvo a sú tam tri domy. Severný dom, Južný dom a Stredný dom. V každom bývajú deti a všetky sa spolu kamarátia. V Bullerbyne je dobre. Deti z Bullerbynu (Lindgrenová Astrid, 2012)

Ďalšie odporúčania


Emanuele Trevi je taliansky spisovateľ a kritik, ktorého životná skúsenosť s pôsobením vo Fonde Piera Paola Passoliniho prinútila napísať knihu. Zábavnú, znovuobjavujúcu nielen kontroverzného umelca, ale aj Passoliniho vzťah s Laurou Betti, šéfkou fondu. Intenzívne čítanie je aj o písaní: súčasťou románu je sprístupňovanie a analýza Passoliniho nedokončeného románu Nafta. Emanuele Trevi za túto knihu dostal ocenenie Európskej únie za literatúru.  Niečo napísané (Trevi Emanuele, 2015)

Niečo napísané

Leitmotívom kultúry svojpomocou je aktuálne hojne forsírovaný fenomén DIY – Do It Yourself, čiže urob si sám, čo v kontextoch vymedzených knižkou znamená urob si kultúru. Lebo presne to sa na platforme subkultúr dialo v totalitnej minulosti aj v čerstvo slobodných deväťdesiatych rokoch a vlastne sa deje i dnes. Najväčšou devízou knižky Kultura svépomocí je práve akési čitateľské rozpamätávanie sa na „subkultúrne“ pomery v Československu osemdesiatych a prvej polovice deväťdesiatych rokov. A keďže ide o poctivú vedeckú prácu, opretú o veľmi solídne faktické základy, ono rozpamätávanie sa nemá charakter súkromného až intímneho osobného spomínania, ale ide v ňom o vytváranie komplexného obrazu nedávnej minulosti s dôrazom na mimoriadnu funkciu subkultúr. Ziny a fanziny, nahrávky, záznamy koncertov, predaj merchandisingu a tak ďalej, to všetko v prostredí totality, v ktorej sa nemohlo takmer nič a predsa sa dialo. A potom bezprostredne na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa zrazu mohlo všetko, a tak napríklad otvorene neonacistické kapely vydávali albumy u veľkých vydavateľov. Fascinujúce čítanie nielen pre pamätníkov, doslova a do písmena radostná veda. Kultura svépomocí (Ondřej Daniel (ed.), kolektív autorov, 2017)

Kultura svépomocí

Prečo Tomáš Janovic? Pretože sú to presné anamnézy chorôb a neduhov, ktoré nás potkýnajú na každom kroku. A sú to zároveň medikamenty bez vedľajších účinkov, bez hrozby predávkovania. „Jednotkou lásky by mal byť jeden TOLERANT.“ – píše T. J. Chýba už len riadok na podpis. Dvaja v jednom (Janovic Tomáš, Polakovič Dušan, 2015)

Dvaja v jednom