Desátého prosince

George Saunders

Súbor Desátého prosince prináša desiatku poviedok od jedného z najčítanejších amerických poviedkárov dneška, Georga Saundersa. Autor s prenikavými pozorovateľskými schopnosťami nahliada do životov pestrej zmesi hrdinov a antihrdinov

Protagonisti jednotlivých poviedok sa od seba odličujú rovnako ako rozprávačské štýly či čas a miesto deja. Avšak to, čo poviedky spája je najskôr motív ideálu. Ako vyzerá ideálny zamestnanec zistíme v poviedke Napomenutí, Al Roosten z rovnomennej poviedky a aj otec z Deníku Semplicových dívek vidí zdroj šťastia v bohatstve a peniazoch, pre Mariu zo Štěněte je zo všetkého najdôležitejšia rodina...

Ideály sú však v Sandersovom poňatí často pokrivené a vyhrotené až do tých najkrajnejších medzí. Saunders svoje postavy nešetrí, zároveň s nimi vo vyhrotených situáciách súcití. Hravosťou a originalitou, neuhýbavosťou či odvahou otvárať tabu odhaľuje autor tie najpálčivejšie otázky dneška. To zo Saundersa robí výnimočného komentátora našej prítomnosti, ale možno aj bezprostrednej budúcnosti. Táto zbierka mu v roku 2013 priniesla prestížnu cenu Folio. A okrem iného bola zaradená do desiatky najlepších kníh roka podľa časopisu The New York Times.


(Zatiaľ) jediná kniha čerstvého víťaza Man Bookerovej ceny v češtine či slovenčine. Parádne poviedky, plné originálnych nápadov a nevšedných postáv. Desátého prosince (George Saunders, 2015)

Ďalšie odporúčania


Túto knihu som v poslednom období čítal veľakrát. V slovenskom preklade aj v origináli. Čítal som ju veľakrát, pretože som ju prekladal (wink). Ide o krátke aj dlhšie veršované grotesky slávneho režiséra Tima Burtona, ktoré sú navyše krásne ilustrované samotným autorom. Vystupujú v nich bizarné postavičky s tragickými osudmi a deti sa v nich rodia ako ustrice, múmie alebo roboti. V knižke ich príbehy nájdete rovno dvakrát. V slovenskom preklade aj v origináli. O Slávkovom neslávnom konci a iné burtonovky. (Burton Tim, 2015)


Momentálne som dočítala dve skvelé publicistické knihy z vydavateľstva Absynt. Tá prvá je Papuša Angeliky Kuźniak o cigánskej poetke z Poľska. Ako vysvetľuje autorka, samotná Papuša si želala, aby ju volali Cigánka, a nie Rómka. Papuša učarovala svojimi veršami aj slávnemu poľskému básnikovi Julianovi Tuwimovi. Len ako chuťovku pridávam jeden jej verš: „Och, aké krásne je čučoriedky zbierať ako cigánske slzy v lese." Jej životné osudy sú tiež fascinujúce a navyše sú Angelikou Kuźniak napísané strhujúco a zároveň citlivo a inteligentne. Papuša (Kuźniak Angelika, 2017)

Papuša

Román z nonstop baru v centre Afriky je napísaný jednou vetou a poskladaný z príbehov najrôznejších stratených existencií, ktorým kraľuje najvernejší hosť slávneho podniku – laický kronikár tragických a tragikomických osudov. Zápisky bývalého učiteľa a zaslúžilého alkoholika sú napísané rafinovaným štýlom, spájajúcim nevinnú úprimnosť s brutalitou, ale predovšetkým sú neuveriteľne zábavnou hrou, jazykovými orgiami a oslavou tradičného rozprávačstva. Prasklej Sklenička (Mabanckou Alain, 2015)

Prasklej Sklenička