Čo nám uniká (Chvála nežitého života)

Phillips Adam

Všetci žijeme dva paralelné životy: jeden, ktorý každodenne prežívame a druhý, o ktorom si myslíme, že by sme ho mali alebo mohli žiť. Nech sa akokoľvek snažíme žiť v prítomnosti, nežitému životu sa nedokážeme vyhnúť, ťahá sa za nami ako tieň.

A tento tieň sa môže stať príbehom nášho života: žalospevom za nesplnenými potrebami a obetovanými túžbami. Začne nás prenasledovať mýtus o vlastnom potenciáli, o tom, čo v sebe máme, čo by sme mohli byť a robiť. A z toho môžeme byť veľmi nešťastní. Čo sa stane, ak neúspech prestane existovať? Psychoanalytik a esejista Adam Phillips píše, že ak prijmeme frustráciu, ako cestu, ktorá nás privedie k tomu, že zistíme, čo naozaj chceme, uspokojenie príde samé. Ak túžime po živote bez frustrácií, túžime po živote bez možnosti zistiť, po čom túžime a bez možnosti svoje túžby splniť. Naše chyby sú našimi schopnosťami, život sa nedá naplánovať, pretože skúsenosti sa skrátka plánovať nedajú. V kultúre posadnutej spotrebou rýchlych uspokojení nemáme čas na to, aby sme sa zamysleli nad tým, čo vlastne chceme. Všadeprítomná túžba po poznaní nám bráni vnímať svet taký, aký je. A čo by sa stalo, keby sme niečo nepochopili? Niečo nevedeli? Adam Phillips na príkladoch tragických hrdinov, akými sú Othello, Macbeth či Lear ilustruje, že nielenže by sa nič nestalo, ale dokonca by sme sa zbavili úzkosti. Adam Phillips je psychoanalytik a profesor literatúry. Je autorom desiatok kníh. Literárnymi kritikami a esejami pravidelne prispieva do časopisu London Review of Books. "Manifest života žitého bez ilúzií." - Financial Times "Nepreskúmaný život je určite hodný žitia, ale je nežitý život hodný skúmania? Vyzerá to ako zvláštna otázka, kým si neuvedomíme, koľko z nášho takzvaného duševného života trávime nežitím, premýšľaním o živote, ktorý nám preteká pomedzi prsty, o živote, ktorý by sme mohli žiť, ale z nejakého dôvodu nežijeme." - Adam Phillips


Aké frustrujúce je nechápať a byť nepochopený? A zároveň ako nás obmedzuje naša snaha všetkému porozumieť a retarduje zjednodušované vykladanie života, ľudského konania a citov v mene (ľahšieho) pochopenia. Phillips uvažuje o Kráľovi Learovi či Othellovi a píše o tom, že radšej svet „zavraždíme, akoby sme sa mali vystaviť zmene“ a že rodičia by nemali očakávať, že im bude dávať zmysel, do koho sa ich deti zamilujú. „Stojí za to zamyslieť sa, aké hranice budú musieť brániť tí, ktorí netúžia vždy pochopiť. A či im to prejde.“ Čo nám uniká (Chvála nežitého života) (Phillips Adam, 2015)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Ale nemalo to tak byť...nad knihou Adama Phillipsa

Aňa Ostrihoňová

Na začiatku jednej epizódy britského seriálu Black Books s názvom Hello Sun do kníhkupectva vojde muž, ktorý sa mizantropického majiteľa Bernarda (hľadajúceho zapaľovač, ktorý má pod nosom) pýta, či má nejakú knižku od Adama Phillipsa. Viac.

Čo nám uniká alebo ako si ustlať s vlastnými frustráciami

Jana Beňová/DenníkN

Adam Phillips v eseji Čo nám uniká (Inaque) tvrdí, že vlastné frustrácie nás v lepšom prípade môžu popchnúť k zmene, či aspoň vpred – v zlom k pomste. Preto je podľa Freuda osud jednotlivca určovaný tým, ako dokáže naložiť s túžbami a frustráciami spojenými s ich (ne)naplnením. Ak cítime hlad, frustruje nás to, a v tom lepšom prípade posúva k rea­lite. I keď možno spočiatku sa budeme snažiť získať jedlo, po ktorom túžime a ktoré považujeme za chutné, ak sa k nemu nedostaneme, budeme zvažovať dostupné možnosti. Frustrácia nás popchýna k mysleniu. Viac.

Ale nemalo to tak byť...nad knihou Adama Phillipsa

Aňa Ostrihoňová

Na začiatku jednej epizódy britského seriálu Black Books s názvom Hello Sun do kníhkupectva vojde muž, ktorý sa mizantropického majiteľa Bernarda (hľadajúceho zapaľovač, ktorý má pod nosom) pýta, či má nejakú knižku od Adama Phillipsa. Viac.

Čo nám uniká alebo ako si ustlať s vlastnými frustráciami

Jana Beňová/DenníkN

Adam Phillips v eseji Čo nám uniká (Inaque) tvrdí, že vlastné frustrácie nás v lepšom prípade môžu popchnúť k zmene, či aspoň vpred – v zlom k pomste. Preto je podľa Freuda osud jednotlivca určovaný tým, ako dokáže naložiť s túžbami a frustráciami spojenými s ich (ne)naplnením. Ak cítime hlad, frustruje nás to, a v tom lepšom prípade posúva k rea­lite. I keď možno spočiatku sa budeme snažiť získať jedlo, po ktorom túžime a ktoré považujeme za chutné, ak sa k nemu nedostaneme, budeme zvažovať dostupné možnosti. Frustrácia nás popchýna k mysleniu. Viac.


Ďalšie odporúčania


Vždy som rád, keď môžem dať tip na slovenskú knihu. A Zadné izby ma oslovili ako máloktorý domáci debut. Bariccovsky malebný štýl, silné, vtipné, no nie prvoplánové bonmoty a príbehy o tom, čo skrývame v zadných izbách svojej mysle, sú skutočne príjemným čítaním. Zadné izby (Sabuchová Alena, 2016)

Zadné izby

Výborný román o dvojakej identite, o dvoch tvárach jednej krajiny. O sociálnom vylúčení a nerovnosti šancí a takmer nulovej možnosti vyšplhať sa po rebríčku a byť považovaný za rovnocenného človeka. Román o krajine a meste rozdelenom nenávisťou, kde nič nie je čierno-biele a uzmierenie je v nedohľadne, ale aj príbeh o bolestnom hľadaní vlastnej identity, o žiarlivosti a láske. Oceňovaný románopisec a scenárista, novinár a  komentátor – izraelský Arab – Said Kašua dokázal na 269 stranách vykresliť obraz súčasného Izraela a židovsko-arabského spolunažívania tak plasticky, ako toho žiadna kniha sociológie alebo psychológie nikdy nebude schopná. Výborný román o dvojakej identite, o dvoch tvárach jednej krajiny. Iný človek (Kašua Said, 2012)


Mnohí ho poznajú ako nestora slovenskej filmovej kritiky. Iní ako človeka, ktorý bol počas vojny v odboji a na jej sklonku bojoval o prežitie v koncentráku. Pre mňa je Pavel Branko v prvom rade symbolom životnej skúsenosti, a práve táto skúsenosť a múdrosť ma pritiahla ku knihe rozhovorov Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy. Konzumná spoločnosť, utečenci, slovenský štát, viera v Boha, ateizmus, eutanázia, populačná explózia či zmysel života. Všetko sú to témy, ktoré často polarizujú spoločnosť. Branko však po čitateľovi nehádže dlažobné kocky, nie je vulgárny, nezosmiešňuje a neironizuje. Namiesto toho sa nám prihovára vľúdnym jazykom. Nemusíme s ním vo všetkom súhlasiť, ale jeho názorom by sme mali dať minimálne šancu. Občas je fajn opustiť homogénnu bublinu, v ktorej žijeme a spoznávať aj iné pohľady na svet a život v ňom. Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy (Iris Kopcsayová a Pavel Branko , 2017)

Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy