Co je nového ve vzdělávání

Feřtek Tomáš

Zapomeňte na poslední i příští nepovedenou reformu školství. Co stálo u vzniku problémů, které dnes pozorujeme ve vzdělávacím systému?

Tomáš Feřtek se zamýšlí nad vlivem poznatků z neurověd, technologického boomu i sociálních nerovností na to, do jakých škol dnes chodí děti. Popisuje, jak se mění způsob nabývání vědomostí, prohlubování poznání, či motivace učit se. Situaci ve školství z titulních stránek novin dává autor do kontextu a ukazuje, jak se české školství za posledních deset let proměnilo.


Kníh o pedagogike u nás vychádza pomerne veľa, ale toto je niečo celkom iné. Tomáš Feřtek veľmi zaujímavo uvažuje o škole ako o osobitej spoločenskej inštitúcii, jej histórii, filozofii a premenách. Reflektuje globálnu krízu, v ktorej sa škola dnes nachádza a konfrontuje dva názorové prúdy: pohľad reformátorov, ktorí vidia príčinu zlyhávania školy v jej nedostatočnej schopnosti prispôsobiť sa súčasnému svetu a pohľad konzervatívcov, ktorí, naopak, tvrdia, že zmien vo vzdelávaní bolo priveľa a že práve ony sú príčinou mnohých problémov. Kniha je určená širokej verejnosti (nielen učiteľom a odborníkom) a výborne sa číta. Raz darmo, autor nie je suchý akademik, ale novinár, dramaturg a scenárista. Co je nového ve vzdělávání (Feřtek Tomáš, 2015)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Škola generácie 1.0 nemôže učiť deti generácie 3.0

Monika Kompaníková

Trochu svetla do problematiky súčasného českého (aj slovenského) školstva prináša kniha Tomáša Feřteka Co je nového ve vzdělávání. Feřtek sa v tejto útlej, no obsažnej knihe zamýšľa nad vplyvom poznatkov neurovedy, technologického boomu aj sociálnych nerovností na dnešné školy. Popisuje, ako sa mení spôsob osvojovania si vedomostí, ich prehlbovania či motivácie učiť sa. Viac.


Ďalšie odporúčania


Peter Milčák a Marek Ormandík, editory knihy Ako sa číta obraz, pripravili zaujímavý multigeneračný výber slovenských umelcov, ktorí vlastnými slovami opisujú a analyzujú svoje výtvarné dielo. Medzi oslovenými autormi, ako Rudolf Sikora, Miroslav Cipár, Daniel Fischer či Roman Ondák, som sa ocitla aj ja a tak som získala príležitosť vyskúšať si, aké náročné môže byť verbalizovať výtvarný obraz pre čitateľov / divákov. Rôzne interpretácie konkrétneho umeleckého diela kritikom, divákom a samotným autorom sa môžu natoľko rozchádzať, že je niekedy ťažké určiť, či hovoria o rovnakom diele. Autorská interpretácia však odhaľuje vnútorné nastavenie umelca a jeho uvažovanie pri tvorbe. Ako sa číta obraz (Peter Milčák, Marek Ormandík (eds.), 2017)

Ako sa číta obraz

Básnik, spisovateľ, prekladateľ, mystifikátor, priekopník happeningu i chartista Eugen Brikcius sa rozhodol napísať autobiografický román. Lenže na niečo také banálne, ako sú klasické memoáre, by sa on nepodujal, a tak si to odniesol Odyseus a jeho notoricky známy mýtus. Autor tu do krásnej literatúry priekopnícky zakomponoval teóriu tzv. predmetného a nepredmetného konania. Nevyhnutný rýchlokurz: Kým predmetné konanie, ak to vztiahneme na interpretáciu mýtov, spočíva v ich kopírovaní a ustrnutí v stereotypoch (a tým vylučuje vznik niečoho nového), naopak nepredmetné konanie značí zaobchádzať s nimi akoby neboli mýtmi, akoby boli opakom seba samého. Brikcius teda predmetný odyseovský mýtus veselo „znepredmetňuje“, mieša realitu s fikciou, a tak popri skutočných historkách s plejádou priateľov (Stankovič, Hrabal, Havel, Jirous a mnoho iných) sa v románe aktívne prejavujú aj Freud, Tzara, Joyce a spol. A aby toho nebolo málo, pri nepredmetnom písaní sa nevie, čo sa stane, nevie to čitateľ, ale hlavne, nevie to ani autor. Všetko má otvorený koniec, čo sa nám pri románe s prvkami autobiografie môže zdať trochu zvláštne, no Brikcius to považuje za prednosť. Vie prečo, a aj to majstrovsky dokazuje. Invenčná literárna prechádzka invenčným životom renesančného intelektuála. Nepředmětná Odyssea (Eugen Brikcius , 2016)


Slovenko-Fínka Salmela opäť rozvírila literárne hladiny v oboch krajinách. Jej najnovší, hrubočizný román je poctivou politickou utópiou, ktorá ponúka dve extrémne verzie budúcnosti sveta, v ktorom žijeme. Oba scenáre sú však až akosi priveľmi temné. A Antti nie je žiaden hrdina... Krásna kniha! Krásne napísaná, čitateľ až musí žasnúť nad šírkou slovníka autorky. A ešte aj krásne graficky spracovaná, čo dodáva tomuto románu priam mytologický rozmer. Vrelo odporúčam a zároveň verím, že Antihrdina má dobre našliapnuté aj na budúcoročnú Anasoft Litera. Antihrdina (Alexandra Salmela , 2017)

Antihrdina