Co je nového ve vzdělávání

Feřtek Tomáš

Zapomeňte na poslední i příští nepovedenou reformu školství. Co stálo u vzniku problémů, které dnes pozorujeme ve vzdělávacím systému?

Tomáš Feřtek se zamýšlí nad vlivem poznatků z neurověd, technologického boomu i sociálních nerovností na to, do jakých škol dnes chodí děti. Popisuje, jak se mění způsob nabývání vědomostí, prohlubování poznání, či motivace učit se. Situaci ve školství z titulních stránek novin dává autor do kontextu a ukazuje, jak se české školství za posledních deset let proměnilo.


Kníh o pedagogike u nás vychádza pomerne veľa, ale toto je niečo celkom iné. Tomáš Feřtek veľmi zaujímavo uvažuje o škole ako o osobitej spoločenskej inštitúcii, jej histórii, filozofii a premenách. Reflektuje globálnu krízu, v ktorej sa škola dnes nachádza a konfrontuje dva názorové prúdy: pohľad reformátorov, ktorí vidia príčinu zlyhávania školy v jej nedostatočnej schopnosti prispôsobiť sa súčasnému svetu a pohľad konzervatívcov, ktorí, naopak, tvrdia, že zmien vo vzdelávaní bolo priveľa a že práve ony sú príčinou mnohých problémov. Kniha je určená širokej verejnosti (nielen učiteľom a odborníkom) a výborne sa číta. Raz darmo, autor nie je suchý akademik, ale novinár, dramaturg a scenárista. Co je nového ve vzdělávání (Feřtek Tomáš, 2015)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Škola generácie 1.0 nemôže učiť deti generácie 3.0

Monika Kompaníková

Trochu svetla do problematiky súčasného českého (aj slovenského) školstva prináša kniha Tomáša Feřteka Co je nového ve vzdělávání. Feřtek sa v tejto útlej, no obsažnej knihe zamýšľa nad vplyvom poznatkov neurovedy, technologického boomu aj sociálnych nerovností na dnešné školy. Popisuje, ako sa mení spôsob osvojovania si vedomostí, ich prehlbovania či motivácie učiť sa. Viac.


Ďalšie odporúčania


Niekoľko rokov za sebou si dávam predsavzatie, že prečítam všetky knihy z finále súťaže Anasoft Litera. Ešte nikdy sa mi to nepodarilo. Tento rok som zatiaľ stihol historický román Silvestra Lavríka Nedeľné šachy s Tisom a horor Trhlina od Jozefa Kariku. Zo žánrovej literatúry mám najradšej detektívky a je možné, že to, čo mi v Karikovej knihe pripadalo ako klišé, je v skutočnosti kánonom mysteriózne hororového žánru. Aj napriek tomu sa mi stránky knihy Trhlina otáčali ľahko a jej hrdinov som do Tríbečských húštin nasledoval s nedočkavosťou. Bál som sa o nich, bál som sa s nimi. A tak to má pri tomto type literatúry byť. Nedeľné šachy s Tisom vo mne vzbudzovali iný druh strachu. Úzko mi prišlo, keď  som si uvedomil, koľko  postojov a argumentov neľudských ľudákov je znova súčasťou našej každodennosti. Ten pocit umocňoval fakt, že sa príbeh odohráva na miestach, kde som strávil prvých osemnásť rokov svojho života a rozprávačka Anička Žitňanská  bola ako Anča Iciková súčasťou urbánnej mytológie môjho rodiska.   Lavríkovi sa podarilo z bubáka, ktorým mamičky v Bánovciach nad Bebravou strašili svoje neposlušné deti, urobiť živého človeka. Určite mu k tomu pomohla poctivá historická práca v archívoch a pri rozhovoroch s pamätníkmi. Ale kľúčovým je štýl. Lavrík pracuje s faktografiou tak, že premieňa suché historické údaje na živý obraz. Na ten obraz síce nie je pekný pohľad, ale je to pohľad potrebný, pretože je pravdivý. Nedeľné šachy s Tisom (Silvester Lavrík, 2017)

Nedeľné šachy s Tisom

Geniálna kniha. Celý zlodejský život (začal ako chlapec) Jacka Blacka sa odohral pred prvou svetovou vojnou, pred októbrovou socialistickou revolúciou, pred Československom, za Cisára Pána a za vlády Kráľovnej Viktórie. Keď bol malý, na území Slovenska sa rozprávalo o národnej emancipácii a keď začal kradnúť začali u nás platiť Appoyiho zákony. V tomto období si Jack Black uvedomil a neskôr zapísal napríklad toto: "Myslím, že činy každého člověka jsou produkty jeho myšlenek, a jeho myšlenky jsou přirozeně produkty prostředí a podmínek, v nichž je nucen žít. Pokud dáte chlapce do vězení ve věku, jako jsem byl já, stane se zločincem stejně jistě, jako že po dni přijde noc nebo že po noci přijde den. Představuji si, že tyto podmínky mohly za zrod mnoha zločinců přibližně mého věku, kteří byli považováni za zatvrzelé. Nebudu říkat za nenapravitelné, protože jsem přesvědčen, že nic takového jako nenapravitelný zločinec neexistuje. Viděl jsem mnoho případů zázračného napravení. Jednoho muže může napravit žena, její úpěnlivé prosby nebo matčina láska. Jiní se mohou napravit díky laskavosti přátel a s jejich pomocí. A někdo jiný se zase může napravit v důsledku laskavosti přicházející z nějakého nečekaného zdroje. Jsem přesvědčen, že toho, kdo byl brutálně týrán, lze obrátit na správnou cestu laskavostí a je možné ho obrodit. Přál bych si vyrýžovat ze svého života pár zrnek moudrosti, která by pomohla lidem pomoci vězňům a která by pomohla vězňům, aby si pomohli sami, ale nemohu žádná najít. Nevím. Jediné, co mohu s jistotou říci, je, že laskavost plodí laskavost a krutost plodí krutost. Můžete si vybrat a sklidíte, co jste zaseli." Nemáte šanci. Příběhy z amerického podsvětí (Jack Black , 2018)

Nemáte šanci. Příběhy z amerického podsvětí

Nebojím sa označiť túto knihu v istom zmysle ako kultovú, pretože ňou je. Zweigov nezameniteľný rozprávačský prístup postupne odhaľuje, akými zmenami prechádzal život na začiatku 20. storočia očami mladého, dospievajúceho Rakúšana, ktorý ako obyvateľ mnohonárodnostnej ríše, neskôr ako príslušník zakríknutej republiky uprostred meniacej sa Európy citlivo vníma každý výkyv rovnováhy na kontinente. Nádherne vykreslený meštiansky spôsob života, strasti mladíckych liet a dospievania či ťažkosti umeleckej brandže počas svetovej vojny a humanistický ideál pacifizmu a mieru, ktorý je ohrozovaný vzmáhajúcim sa zlom (nielen) v Nemecku. To všetko perom Viedenčana, Žida, Európana, človeka. Obžaloba vojny a civilizácie v tej najkomornejšej a pritom tak brilantne vystihnutej forme. Esencia, ktorá zo svoje aktuálnosti netratí nič ani dnes – chyby minulosti a ľudské slabosti sa totiž zvyknú so železnou pravidelnosťou opakovať. Svet včerajška (Stefan Zweig, 2014)

Svet včerajška