Citlivý člověk Citlivý člověk Citlivý člověk

Citlivý člověk

Jáchym Topol

Topolov dobrodružný román zo súčasnosti sa dotýka tém, ktoré znepokojujú ľudstvo odjakživa: viera, starnutie, zmysel života, samovražda, láska, rodičovstvo a aj tých, ktoré sú teraz najauktuálnejšie: "sťahovanie národov", politická korektnosť, krymský konflikt... Citlivý človek je komický a brutálny, karnevalový a zároveň prísne organizovaný.


Je to reportáž z odvrátenej strany života, groteska o láske, nachádzaní Boha a ľudskej iskry v najopustenejších brlohoch. Hrdinovia Topolovho románu, kočovný herec Otec so svojou ženou alkoholičkou a dvoma synmi, križujú Európu, aby sa pokúsili nájsť staronový domov na brehoch Sázavy...


Citlivý člověk Jáchyma Topola je román, aký sa v českej literatúre od Hrabalových čias nevyskytol. Čistota jazyka spojená s horúčkovitou imagináciou a všadeprítomným, aj keď ako noc čiernym, humorom sú hlavnými pôvabmi tohto pochmúrneho podobenstva o našej dobe. Citlivý člověk (Jáchym Topol , 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Citlivý člověk Jáchym Topol

Tomáš Weiss

Občas Jáchyma potkávám v centru Prahy, většinou v blízkosti Knihovny Václava Havla, kde je už pět let programovým ředitelem. Známe se, dělali jsme spolu před sedmnácti lety knižní rozhovor. Předtím, jsem ho měl rád jako spisovatele, od té doby si ho vážím i jako osobnosti. Ano, vlastně jako citlivého člověka. Bez ironie. Viac.

Dáme eště ločíka? - ukázka z nové knihy Jáchyma Topola Citlivý člověk

Tomáš Weiss

"Jsem rád, že jsem si na tuhle knihu dal čas. Pracoval jsem na ní několik let, protože prostě chodím do práce, chodím s dcerama vybírat trička....Takovejch sto stránek jsem určitě vyházel, protože já jsem bobr, kterej dokáže z borovice udělat sirku, jak to opracovávám. Takže spontánní to ne, spontánní to fakt není." Viac.

Jáchym Topol čte z Citlivky

Tomáš Weiss

To, že je člověk cilivý a že když se do něj řízne, tak z něj ledacos cáká, vím Jáchym Topol velmi dobře. Když čte z své nové knihy Citlivý člověk, je slyšet i vidět, že tuhle knihu ho opravdu bavilo psát. Že si našel rytmus, který ho unášel dál a dál. Mezi řádky je slyšet poťouchlý smích: to je divočina, co? Video pochází z uvedení knihy v pražském knihkupectví Ostrov. Viac.

Čo čítajú Stanke, Kucbelová a Šindelka?

Alžbeta Vrzgula

Tím Čo čítať? a Jablko.sk bol na Pohode 2017. Šestica zaujímavých ľudí prezradila, aká kniha ich (v poslednom čase) ovplyvnila a čo čítali ako deti. Nahliadnite do knižnice Richarda Stankeho, Kataríny Kucbelovej a Mareka Šindelku. Viac.

Citlivý člověk Jáchym Topol

Tomáš Weiss

Občas Jáchyma potkávám v centru Prahy, většinou v blízkosti Knihovny Václava Havla, kde je už pět let programovým ředitelem. Známe se, dělali jsme spolu před sedmnácti lety knižní rozhovor. Předtím, jsem ho měl rád jako spisovatele, od té doby si ho vážím i jako osobnosti. Ano, vlastně jako citlivého člověka. Bez ironie. Viac.

Dáme eště ločíka? - ukázka z nové knihy Jáchyma Topola Citlivý člověk

Tomáš Weiss

"Jsem rád, že jsem si na tuhle knihu dal čas. Pracoval jsem na ní několik let, protože prostě chodím do práce, chodím s dcerama vybírat trička....Takovejch sto stránek jsem určitě vyházel, protože já jsem bobr, kterej dokáže z borovice udělat sirku, jak to opracovávám. Takže spontánní to ne, spontánní to fakt není." Viac.

Jáchym Topol čte z Citlivky

Tomáš Weiss

To, že je člověk cilivý a že když se do něj řízne, tak z něj ledacos cáká, vím Jáchym Topol velmi dobře. Když čte z své nové knihy Citlivý člověk, je slyšet i vidět, že tuhle knihu ho opravdu bavilo psát. Že si našel rytmus, který ho unášel dál a dál. Mezi řádky je slyšet poťouchlý smích: to je divočina, co? Video pochází z uvedení knihy v pražském knihkupectví Ostrov. Viac.

Čo čítajú Stanke, Kucbelová a Šindelka?

Alžbeta Vrzgula

Tím Čo čítať? a Jablko.sk bol na Pohode 2017. Šestica zaujímavých ľudí prezradila, aká kniha ich (v poslednom čase) ovplyvnila a čo čítali ako deti. Nahliadnite do knižnice Richarda Stankeho, Kataríny Kucbelovej a Mareka Šindelku. Viac.


Ďalšie odporúčania


Kniha, ktorá by mala byť čítaná znovu a znovu, je podľa mňa Svet včerajška od Stefana Zweiga. Ide o autobiografiu, v ktorej Zweig viac ako svoj vlastný život analyzuje spoločenský vývoj v strednej Európe, ktorý viedol k prvej svetovej vojne a neskôr k nástupu nacizmu a Adolfa Hitlera. Opis toho, ako neschopnosť politikov uvedomiť si včas dôsledky svojich činov viedla k vypuknutiu vojny, ktorú vlastne nikto nechcel a tiež presná analýza toho, ako postupne nenávisť ku konkrétnej skupine ľudí prenikla celou spoločnosťou a stala sa akceptovanou, sú mrazivé a veľmi pripomínajú súčasné dianie. Naposledy nám vojna v bývalej Juhoslávii ukázala, kam môže viesť ľahkovážnosť či úmysel pri podnecovaní a tolerovaní náboženskej a národnostnej nenávisti. Zweig, ale napríklad aj Hannah Arendthová, ktorá opísala banálnu podstatu zla, boli sami utečencami, časť života museli stráviť v exile vinou nenávisti vyvolanej v tejto časti Európy. Veľmi dúfam, že história sa nebude opakovať. Svet včerajška (Stefan Zweig, 2014)

Svet včerajška

Síce smutné, ale pritom krásne čítanie. Hneď na prvej strane útleho románu zistí Arvidova matka, že má rakovinu a odchádza na malý ostrov, kde kedysi celá rodina trávila dovolenku. Arvid cestuje za ňou, no vo svojom vnútri cestuje časom a spomína na menej či viac dôležité okamihy svojho života, ktorý je síce inak, ako ten matkin, ale tiež v troskách. Rieka času tečie neúprosne a obaja hľadajú cestu k tomu druhému i cestu k pochopeniu svojich vlastných životov. Pettersona som predtým nepoznal, no už chápem, prečo dostal za túto knihu najprestížnejšie ocenenie za knihu v niektorom zo severských jazykov – Literárnu cenu Severskej rady. Vnútri mi ešte dlho zostal smutnokrásny pocit. Proklínám řeku času (Petterson Per, 2015)


Owenova téza o poetickom vedomí a poézii ako hlavnej architektky jazyka k nám prišla síce neskoro, no vďaka nej sa môžeme pozrieť a pochopiť takmer všetko, čo si sme dodnes na práci básnikov nevšimli. Básnická reč patrí spolu s Eliotovými, Valéryho a Coleridgeovými esejami o poézii do zbierky interpretačných grimoárov najstaršej literárnej disciplíny. Kniha vo výbornom českom preklade Milana Horáka a Adama Borzica je aj dobrou pripomienkou toho, že niektoré pohyby vedomia a tvorivé procesy dokážeme pochopiť iba s odstupom storočí, čo je v tejto dobe upokojujúcim poznaním. Básnická reč (Barfield Owen, 2015)

Básnická reč