Citlivý člověk Citlivý člověk Citlivý člověk

Citlivý člověk

Jáchym Topol

Topolov dobrodružný román zo súčasnosti sa dotýka tém, ktoré znepokojujú ľudstvo odjakživa: viera, starnutie, zmysel života, samovražda, láska, rodičovstvo a aj tých, ktoré sú teraz najauktuálnejšie: "sťahovanie národov", politická korektnosť, krymský konflikt... Citlivý človek je komický a brutálny, karnevalový a zároveň prísne organizovaný.


Je to reportáž z odvrátenej strany života, groteska o láske, nachádzaní Boha a ľudskej iskry v najopustenejších brlohoch. Hrdinovia Topolovho románu, kočovný herec Otec so svojou ženou alkoholičkou a dvoma synmi, križujú Európu, aby sa pokúsili nájsť staronový domov na brehoch Sázavy...


Citlivý člověk Jáchyma Topola je román, aký sa v českej literatúre od Hrabalových čias nevyskytol. Čistota jazyka spojená s horúčkovitou imagináciou a všadeprítomným, aj keď ako noc čiernym, humorom sú hlavnými pôvabmi tohto pochmúrneho podobenstva o našej dobe. Citlivý člověk (Jáchym Topol , 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Citlivý člověk Jáchym Topol

Tomáš Weiss

Občas Jáchyma potkávám v centru Prahy, většinou v blízkosti Knihovny Václava Havla, kde je už pět let programovým ředitelem. Známe se, dělali jsme spolu před sedmnácti lety knižní rozhovor. Předtím, jsem ho měl rád jako spisovatele, od té doby si ho vážím i jako osobnosti. Ano, vlastně jako citlivého člověka. Bez ironie. Viac.

Dáme eště ločíka? - ukázka z nové knihy Jáchyma Topola Citlivý člověk

Tomáš Weiss

"Jsem rád, že jsem si na tuhle knihu dal čas. Pracoval jsem na ní několik let, protože prostě chodím do práce, chodím s dcerama vybírat trička....Takovejch sto stránek jsem určitě vyházel, protože já jsem bobr, kterej dokáže z borovice udělat sirku, jak to opracovávám. Takže spontánní to ne, spontánní to fakt není." Viac.

Jáchym Topol čte z Citlivky

Tomáš Weiss

To, že je člověk cilivý a že když se do něj řízne, tak z něj ledacos cáká, vím Jáchym Topol velmi dobře. Když čte z své nové knihy Citlivý člověk, je slyšet i vidět, že tuhle knihu ho opravdu bavilo psát. Že si našel rytmus, který ho unášel dál a dál. Mezi řádky je slyšet poťouchlý smích: to je divočina, co? Video pochází z uvedení knihy v pražském knihkupectví Ostrov. Viac.

Čo čítajú Stanke, Kucbelová a Šindelka?

Alžbeta Vrzgula

Tím Čo čítať? a Jablko.sk bol na Pohode 2017. Šestica zaujímavých ľudí prezradila, aká kniha ich (v poslednom čase) ovplyvnila a čo čítali ako deti. Nahliadnite do knižnice Richarda Stankeho, Kataríny Kucbelovej a Mareka Šindelku. Viac.


Ďalšie odporúčania


„Milujem domy, všetko, čo mi môžu povedať, a preto mi neprekáža robiť upratovačku. Je to ako čítať knihu.“ To je Lucia Berlin. Zázrak. Kde celý čas bola? Čítam jej poviedky odznova, zbožne, pomaly. Je to ako objaviť niekoho, kým by ste chceli byť. Kde sa skrývala? Patrí do tej najvyššej kasty pravých, „čechovovských“ poviedkarov. Jej farby, vône, spôsoby, akými k vám rozpráva - niečo medzi Raymondom Carverom a Johnom Fantem. Surovo drsné a zároveň krikľavo radostné. Čím bol život ťažší, tým hlbšie zaťal a v podaní Lucie Berlin to znie ľahko, ako dobrá pesnička. Tak ako Charles Bukowski – kráčala proti valiacemu sa davu. Ale nie ako chlap - rebel. Skôr ako pobavená aristokratka. Sedí v čistiarni a pozoruje prísediaceho Indiána. V Angelovej práčovni leží pred vami celý svet. Na žiadnu z jej poviedok nezabudnete. Ešte pred desiatimi rokmi to bola neznáma autorka vydavateľstva Black Sparrow Press. Dnes, desať rokov po smrti, sú jej poviedky bestsellery. Ešteže tak! Pretože táto žena je ako diamant v piesku. To nie sú žiadne snaživé písačky. Lucia Berlin hľadá pravdu v každej miestnosti tak prirodzene ako mačka myš. Jej štýlom je autobiografická fikcia. Dievča z bohatej a poriadne uletenej rodiny, neskôr matkou vydedená, tri manželstvá, štyria synovia, po celý život boj s alkoholizmom, napokon vyhratý. Keď sa v jej poviedke trhajú zuby, tak všetky naraz. Nič však nie je viac zaujímavé, vtipné a zábavné, ako keď to popisuje ona. A tak ako Patti Smith na pódiu v jednom ohni strčí do malíčka bosej nohy všetkých chlapov tohto sveta, aj pri Lucii Berlin vám pojem „ženská literatúra“ znie ako spláchnutie. Je to božská literatúra. Tá mentálna vrúcnosť, to všeobjatie, ten moment precitnutia z detskej lásky s pichnutím staroby v chrbte, to upratovanie po mŕtvych a dvíhanie telefónov na nemocničných dispečingoch tohto sveta, je čisto ženská disciplína. V podaní tejto ženy však kráľovská. Lucia Berlin: Manuál pre upratovačky.
(Text bol pôvodne uverejnený v časopise .týždeň) Manuál pre upratovačky (Lucia Berlin, 2017)

Manuál pre upratovačky

Ďalšia kniha, ktorá by sa mohla stať notorickou v kruhu čítačov, podobne ako absyntovky, je kniha Erika Taberyho - Opuštená společnost. Kniha je niečo ako česká, dlhšia a historickejšia odpoveď na Timothyho Snydera a jeho O tyranii. Možno kúsok niečo, trošičku, máličko mi pripomenula aj Pavla Tigrida, keď knižne sprevádzal mladú ženu vlastným osudom. Tabery sa vracia k základom vzniku českej a čiastočne slovenskej demokratickej spoločnosti, povodí 20. storočím a potom si položí a zodpovie otázky o tom, čo teraz, ako na to naviazať, čoho sa báť a nebáť. Miestami sa mu to rozpadá na kratšie eseje, ale ku koncu sa to celé pospája v súčasnosti. Tá je dvojaká: sme politicky leniví (všetci - aj politici, aj voliči), chytráčime, nič moc neprinášame, zároveň ale žijeme v slobodnej, vzdelanej a bohatej spoločnosti, máme všetky možnosti niečo s tým robiť a silné demokratické osobnosti, ktoré položili základ kvalitného štátu (z tejto vety Slováci kúsok zľavia v poslednej časti). V knihe sú bohaté odkazy na ďalšiu literatúru. Bude zaujímať: tých ktorých zaujíma populizmus, vzťah k Európe, vzťah malého národa k prežitiu, informácie a slová. Opuštěná společnost (Erik Tabery, 2017)

Opuštěná společnost

Napínavý román z čias, keď nacisti napadli Poľsko, vo veľmi modernom a originálnom spracovaní. Hlavná postava, Varšavan a zároveň syn nemeckého aristokrata v nej vystupuje pod vplyvom morfia tak presvedčivo, až premýšľate, či si ho nedal aj jeho autor pri písaní románu. Konstantin Willemann je sexuchtivý grázel, ale aj tak tomu rozdvojenému bonvivánovi do konca držíte palce. Podľa knihy sa už točí film. Nový objav medzi poľskými spisovateľmi to dal na drzovku a zaslúžene vyvolal poprask. Morfium (Szczepan Twardoch , 2017)

Morfium