„Bavíme se s dětmi o tom, že jsme všichni lidé.... Dítě: I babička? Já: Samozřejmě. Dítě: To se mi nezdá.“ Nejaký môj kamarát lajkol tento status profilu nazvaného Autismus & Chardonnay na facebooku a ja som sa okamžite začítala do zápiskov Martina Selnera, ktorý pracuje s autistickými deťmi, večer to kompenzuje pitím vína a zapisovaním smutno-smiešnych situácií, ktoré denne zažíva. Občas niečo komentuje a pridá všeobjímajúce múdro, aby ho vzápätí zironizoval. Jeho oceňovaný blog teraz vyšiel knižne, a je to čítanie na jednu noc a jeden hlt. Pri čítaní budete mať chuť na víno a na objímanie detí. Autismus & Chardonnay (Martin Selner, 2017)

„Povídame si, jaký byl den a na co se těší – na snídani. Uvědomím si, že se taky těším na snídani a pravděpodobne si ji dám jěště před spaním." Martin Selner pracuje ako asistent v stacionári zameranom na deti s poruchou autistického spektra. Píše o svojich dňoch naplnených touto prácou. Texty plné citu. Veľa lásky, ironického vtipu a smútku. Bez smútku veselosti nie je. Všetci chceme to isté, či sme autisti, alebo nie – byť s niekým, aby sa o nás niekto staral a zaujímal. „Obrátim mu peřinu tak, aby neměl zapínání u hlavy, protože to nenávidíme všichni." Autismus & Chardonnay (Martin Selner, 2017)

Pravidelný čas na čítanie kníh mám v posledných rokoch len pri uspávaní detí. Ako človeku so zmyslom pre systém a štruktúru sa mi páči už formálne usporiadanie Osmijanka – 8 x 8 tematicky členených rozprávok, paráda. Jazyk je dostatočne hravý a náročný, aby sa päťročný syn niečo naučil, zároveň je zrozumiteľný a rozprávky sú zábavné, čiže väčšinu knihy máme prečítanú viacnásobne. Najpodstatnejšie však je, že z rozprávok ide dobrý pocit, sú napísané s pochopením pre deti. Osmijankove rozprávky (Bendová Krista, 2014)

Keith Lowe dokázal zmapovať vývoj povojnového sveta tak objektívne a tak zaujímavo, ako sa to podarí len málokomu. Nejde pritom len o historickú knihu, je v nej i kus novinárčiny. Na príbehoch 40 ľudí z rôznych kútov sveta autor ilustroval pocit strachu a slobody, charakteristický pre povojnový svet. Bez akýchkoľvek pochybností - jedna z najlepších historických kníh roka 2017. Strach a sloboda (Keith Lowe , 2017)

Tvárou v tvár, od jedného prahu k druhému, počúvať a nezblázniť sa. Pani Alexijevič má môj nekončiaci obdiv. Táto veta však vyznieva duto, prázdno, pretože ide hlavne o ľudí. O tých, ktorí si prešli toľkými vecami, že sa mi z toho krúti hlava, zdvíha žalúdok... Napriek tomu prehovorili. Pomenovali, ukázali, pochopili, aj nepochopili. Prijali aj odmietli. Nikdy sa to pre nich neskončí. Zažili úplne inú vojnu, o akej dovtedy vedeli. Desivá predstava krásneho nepriateľa a opakujúca sa otázka, kto to vlastne sme, my, ľudia? Černobyľská modlitba (Svetlana Alexijevičová , 2017)