„Bavíme se s dětmi o tom, že jsme všichni lidé.... Dítě: I babička? Já: Samozřejmě. Dítě: To se mi nezdá.“ Nejaký môj kamarát lajkol tento status profilu nazvaného Autismus & Chardonnay na facebooku a ja som sa okamžite začítala do zápiskov Martina Selnera, ktorý pracuje s autistickými deťmi, večer to kompenzuje pitím vína a zapisovaním smutno-smiešnych situácií, ktoré denne zažíva. Občas niečo komentuje a pridá všeobjímajúce múdro, aby ho vzápätí zironizoval. Jeho oceňovaný blog teraz vyšiel knižne, a je to čítanie na jednu noc a jeden hlt. Pri čítaní budete mať chuť na víno a na objímanie detí. Autismus & Chardonnay (Martin Selner, 2017)

„Povídame si, jaký byl den a na co se těší – na snídani. Uvědomím si, že se taky těším na snídani a pravděpodobne si ji dám jěště před spaním." Martin Selner pracuje ako asistent v stacionári zameranom na deti s poruchou autistického spektra. Píše o svojich dňoch naplnených touto prácou. Texty plné citu. Veľa lásky, ironického vtipu a smútku. Bez smútku veselosti nie je. Všetci chceme to isté, či sme autisti, alebo nie – byť s niekým, aby sa o nás niekto staral a zaujímal. „Obrátim mu peřinu tak, aby neměl zapínání u hlavy, protože to nenávidíme všichni." Autismus & Chardonnay (Martin Selner, 2017)

Milujem cestovanie na málo známe miesta. Ešte radšej mám pocit autentického zážitku z krajiny, v ktorej som. Žiadne hotelové komplexy a rezorty. Radšej zabudnuté miesta s ozajstnými ľuďmi, ktorých ešte turizmus nepoznačil. Verím, že je nás takých veľa, ktorí toto naše vlastné objavovanie sveta majú radi. Neuvedomujeme si však, čo týmto objavovaním tajných miest sveta, ktoré navštevujeme, v konečnom dôsledku spôsobujeme. A to je veľmi dôležité posolstvo knihy Vitajte v raji. Odporúčam ju všetkým, ktorí túžia po cestovateľských zážitkoch, aby sme si boli vedomí toho, ako tento svet meníme. Vitajte v raji (Jennie Dielemans, 2016)

Každá debata o Ukrajine a Majdane, do ktorej v uplynulom období vstupujem, sa zvyčajne končí slovami Sče ne vmerla i ne vmre. Ide o názov knižného rozhovoru poľského reportéra Pawla Smoleńského a ukrajinského spisovateľa Jurija Andruchovyča, ktorý vlani vydalo vydavateľstvo Absynt. Rada sa k nemu vraciam aj preto, že spája dynamické, priame, neprikrášlené, expresívne svedectvá s faktmi a so širším kontextom, v ktorom sa odohrali. Veď, čo už u nás vieme o tom, ako Majdan súvisel so životom na Donbase? Andruchovyč je pankáč, sype to zo seba, nech sa z jeho zážitkov nestratí ani detail, Smoleński mu sekunduje a jeho výpoveď dáva do podoby skvelej poľskej reportáže. O Majdane a udalostiach po ňom som sa zhovárala s mnohými Ukrajincami, ale najsilnejšie mi ho sprostredkovali práve oni dvaja v knihe Šče ne vmerla i ne vmre. Šče ne vmerla i ne vmre. Rozhovor s Jurijom Andruchovyčom (Smoleński Paweł, 2015)

Cesta v priestore, čase a do hĺbky duše. Kniha reportáží z obdobia krátko pred a počas rozpadu Sovietskeho zväzu je skvelým čítaním, ktoré vás zavedie nielen do všetkých končín sovietskeho impéria, ale aj do vnútra človeka pomenovaného Homo sovieticus. Krásne márquezovské obrazy, momentky zo sovietskeho života, doba, keď sa lámala história. Impérium je veľká kniha. Impérium (Kapuściňski Ryszard, 2016)