Audiokultúra. Texty o modernej hudbe

Cox Christoph, Warner Daniel

Hudba na počiatku tretieho milénia už dávno nie je iba hierarchickým vzťahom medzi skladateľom, interpretom a poslucháčom. Tradíciou ustálené roly všetkých troch subjektov tohto trojuholníka 20. storočie dokonale spochybnilo. Dá sa však zrozumiteľne hovoriť o tom, čo sa za posledných sto rokov v hudbe udialo?

Editori zborníka Audiokultúra Christoph Cox a Daniel Warner zhromaždili päťdesiatšesť textov od skladateľov, interpretov, muzikológov, kritikov a estetikov, ktorí sa o súčasnej hudbe vyjadrujú zasvätene, provokatívne a presvedčivo. Tematickú šírku zborníka ilustruje jednoduchý výpočet autorov: Adorno, Aphex Twin, Attali, Bailey, Braxton, Brown, Burroughs, Cage, Cardew, Cascone, Coleman, Conrad, Cowell, Cox, Cutler, Eco, Eisler, Eno, Eshun, Feldman, Gann, Gould, Chambers, Lewis, López, Marclay, McClary, McLuhan, Mertens, Miller, Moholy-Nagy, Murray Schafer, Neill, Nyman, Oliveros, Oswald, Randall, Reich, Reynolds, Russo, Russolo, Rzewski, Sherburne, Schaeffer, Slouka, Stockfelt, Stockhausen, Tone, Toop, Varese, Warner, Zorn.


Knihu Audiokultúra si dal cezo mňa kúpiť český skladateľ a klavirista Michal Nejtek (hrá s Agon Orchestra, David Koller Band, Michal Pavlíček...) s tým, že český preklad tejto tučnej päťstostranovej knihy je v nedohľadne. Tak som do nej nakukol a neviem sa od nej odtrhnúť, obratom objednávam jeden výtlačok aj do svojej knižnice. Editorská dvojica Christoph Cox a Daniel Warner z The Wire Magazine zozbierala úvahy takých velikánov ako Edgar Varése, John Cage, Marshall McLuhan, Brian Eno, Umberto Eco, Ornette Coleman, Steve Reich, William S. Borroughs, Chris Cutler a ďalších. Niektoré dlhé vety musím prečítať dvakrát a k niektorým sa radšej vrátim až o niekoľko rokov. Takže trvácna kniha, na celý život. Vydalo Hudobné centrum, a dobre mi tak! Audiokultúra. Texty o modernej hudbe (Cox Christoph, Warner Daniel, 2013)

Ďalšie odporúčania


Momentálne som dočítala dve skvelé publicistické knihy z vydavateľstva Absynt. Tá prvá je Papuša Angeliky Kuźniak o cigánskej poetke z Poľska. Ako vysvetľuje autorka, samotná Papuša si želala, aby ju volali Cigánka, a nie Rómka. Papuša učarovala svojimi veršami aj slávnemu poľskému básnikovi Julianovi Tuwimovi. Len ako chuťovku pridávam jeden jej verš: „Och, aké krásne je čučoriedky zbierať ako cigánske slzy v lese." Jej životné osudy sú tiež fascinujúce a navyše sú Angelikou Kuźniak napísané strhujúco a zároveň citlivo a inteligentne. Papuša (Kuźniak Angelika, 2017)

Papuša

Texty Simone Weilovej má už dlhší čas inšpirujú. Simone spája záujem o slobodnú spoločnosť s otázkami ľudskej existencie, prísny realizmus s hlbokou mystikou. Toto je už štvrtá kniha, v slovenskom preklade. M. M. Dayová nás pôsobivým spôsobom prevádza krátkym životom a myšlienkovým svetom Simony Weil. Rozoberá jej základné dielo O Slobodnej spoločnosti, ktoré ešte do slovenčiny preložené nebolo. Kniha obsahuje dva Simonine listy i Weilovej eseje zaoberajúce sa vierou, spiritualitou a láskou k Bohu. Albert Camus Simonu Weil označil za jediného veľkého ducha našich čias. Ak pre nič iné, aspoň pre toto je dobré čítať Simonu Weilovú. Simone Weilová. List Joeovi Bousquetovi a iné texty ( Marie-Madeleine Davyová , Simone Weilová , 2017)

Simone Weilová. List Joeovi Bousquetovi a iné texty

Síce smutné, ale pritom krásne čítanie. Hneď na prvej strane útleho románu zistí Arvidova matka, že má rakovinu a odchádza na malý ostrov, kde kedysi celá rodina trávila dovolenku. Arvid cestuje za ňou, no vo svojom vnútri cestuje časom a spomína na menej či viac dôležité okamihy svojho života, ktorý je síce inak, ako ten matkin, ale tiež v troskách. Rieka času tečie neúprosne a obaja hľadajú cestu k tomu druhému i cestu k pochopeniu svojich vlastných životov. Pettersona som predtým nepoznal, no už chápem, prečo dostal za túto knihu najprestížnejšie ocenenie za knihu v niektorom zo severských jazykov – Literárnu cenu Severskej rady. Vnútri mi ešte dlho zostal smutnokrásny pocit. Proklínám řeku času (Petterson Per, 2015)