Asvabaždénie

Kopcsay Márius

Román nie je napriek svojmu názvu politickým trilerom. Je príbehom hlavného hrdinu, ktorý zisťuje, že vývoj nemusí byť len lineárny a pozitívny, že oslobodenie môže byť aj okupáciou a človek je sám sebe najlepším okupantom.

Že s taškou sa dá porozprávať a s fénom chodiť na prechádzky. Že hviezdy nám vysielajú znamenia a že celý vesmír je utkaný z prázdnoty. Dej knihy rámcujú udalosti od Krymu 2014 až po Sýriu 2015 a fejsbúkové diskusie o nich.


Nový román Máriusa Kopcsaya má divný názov Asvabaždénie, podtitul je Geopolitická groteska. Vydal ho Koloman Kertész Bagala tento rok. V knihe podľa môjho názoru nejde až tak o asvabaždénie, nemyslím si, že je geopolitická a aj groteskou je len sčasti. Ale je to výborná kniha. A mimoriadne zábavná, presná v detailoch a silná vo významovej výpovedi bezchybne spätej s referenčným pozadím. Dokument doby a myslenia o dobe. Má veľmi silný potenciál stať sa (a asi sa už aj stáva, ako tak počúvam okolo seba) dokonca „generačným románom“. Asvabaždénie (Kopcsay Márius, 2016)


Dôvodov, prečo som sa rozhodol odporučiť potenciálnym čitateľom román Asvabaždénie, je niekoľko. Autor tej inšpiratívnej prózy Márius Kopcsay, ktorý momentálne končí spolu so skvelým vydavateľom Kalim Bagalom prezentačné turné a prezentáciu spomínanej knihy po slovenských mestách, je kvalitný a už aj renomovaný spisovateľ. Už počas čítačky Máriusa doplnenej jeho piesňami zažije vnímavý poslucháč doslova príbehovú paľbu dokonalej štylizácie. Navyše je kniha veľmi zaujímavo ilustrovaná a vonia mohutným jarným oslobodzujúcim prebudením. Prirodzene, ak môžem byť osobný, tak zakúpením Asvabaždénia venujete krásny darček aj k Máriusovým narodeninám, ktoré ako dieťa Pražskej jari bude určite oslavovať aj tvorením. Mimochodom, Kopcsay sa narodil 21. apríla 1968 v Bratislave. Asvabaždénie (Kopcsay Márius, 2016)


Je to humorná kniha, hovorí veľa o slovenskej mentalite, jazykovo vynikajúco spracovaná, aktuálna, ľudská. Mne sa páči štýl písania Máriusa Kopcsaya a považujem ho za veľmi dôležitého slovenského spisovateľa. Škoda, že sa nedostal do nominácie Anasoft litera. Asvabaždénie (Kopcsay Márius, 2016)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Čo čítať? Slovenskú beletriu!

Monika Kompaníková

Kniha Máriusa Kopcsaya v novinách Čo čítať dostala celú jednu stranu, pretože ju odporúčala Irena Brežná, výtvarník Peter Kalmus, kníhkupkyňa Andrea Stodulková a aj filmový kritik Martin Ciel. Táto kniha - pre mnohých prekvapivo - nebola nominovaná na Cenu Anasoft litera, no čitateľov si predsa našla. A hádam si vďaka tomuto výberu nájdu svojich čitateľov aj ďalšie slovenské knižky. Viac.

Čo čítať? Slovenskú beletriu!

Monika Kompaníková

Kniha Máriusa Kopcsaya v novinách Čo čítať dostala celú jednu stranu, pretože ju odporúčala Irena Brežná, výtvarník Peter Kalmus, kníhkupkyňa Andrea Stodulková a aj filmový kritik Martin Ciel. Táto kniha - pre mnohých prekvapivo - nebola nominovaná na Cenu Anasoft litera, no čitateľov si predsa našla. A hádam si vďaka tomuto výberu nájdu svojich čitateľov aj ďalšie slovenské knižky. Viac.


Ďalšie odporúčania


Ostanem verná svojmu obľúbenému vydavateľstvu Metafora a jeho vydarenej biografickej edícii. Posledný vydaný román Létala jsem za sluncem je ďalší z pera americkej spisovateľky Pauly McLainovej – autorky úspešnej Parížskej manželky. McLainová si tentoraz vybrala za hlavnú hrdinku slávnu pilotku Beryl Markhamovú, ktorá sama prekonala Atlantik. Vznikol portrét silnej a nezávislej mladej ženy, ktorej svet nie je príliš naklonený. Je to príbeh o odvahe byť sám sebou, príbeh o dobrodružstve i láske, príbeh odohrávajúci sa v Keni v časoch Spomienok na Afriku. Krásny príbeh si pribaľte na dovolenku – nielen do Afriky. Létala jsem za sluncem (McLainová Paula, 2016)


Nebojím sa označiť túto knihu v istom zmysle ako kultovú, pretože ňou je. Zweigov nezameniteľný rozprávačský prístup postupne odhaľuje, akými zmenami prechádzal život na začiatku 20. storočia očami mladého, dospievajúceho Rakúšana, ktorý ako obyvateľ mnohonárodnostnej ríše, neskôr ako príslušník zakríknutej republiky uprostred meniacej sa Európy citlivo vníma každý výkyv rovnováhy na kontinente. Nádherne vykreslený meštiansky spôsob života, strasti mladíckych liet a dospievania či ťažkosti umeleckej brandže počas svetovej vojny a humanistický ideál pacifizmu a mieru, ktorý je ohrozovaný vzmáhajúcim sa zlom (nielen) v Nemecku. To všetko perom Viedenčana, Žida, Európana, človeka. Obžaloba vojny a civilizácie v tej najkomornejšej a pritom tak brilantne vystihnutej forme. Esencia, ktorá zo svoje aktuálnosti netratí nič ani dnes – chyby minulosti a ľudské slabosti sa totiž zvyknú so železnou pravidelnosťou opakovať. Svet včerajška (Stefan Zweig, 2014)

Svet včerajška

Miroslav Petříček písal v denníku Lidové noviny v rokoch 1995-1996 krátke filozofické eseje. Ich spojenie so žurnalistikou bolo šťastnou a neopakovateľnou náhodou. Peter Michalovič ich prepojil s obrazmi Rudolfa Filu, a to bola druhá šťastná náhoda. V roku 2003 vyšlo bibliofilské vydanie knihy u Kaliho Kertésza Bagalu, v roku 2015 vo vydavateľstve Slovart jej druhé vydanie. Medzi Filovými obrazmi a Petříčkovými textami vznikli súbežné, synoptické korešpondencie, Petříček by ich nazval morfickými rezonanciami. To bola tretia šťastná náhoda. Vnikla krásna a múdra kniha, ktorú si otváram vždy, keď sa chcem potešiť a poučiť. Obraz a slovo. Slovo a obraz. (Miroslav Petríček, Rudolf Fila , 2014)

Obraz a slovo. Slovo a obraz.