Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945 Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945 Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945 Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945

Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945

Lindgrenová Astrid, Ekman Kerstin, Nyman Karin

Denníky autorky Pipi dlhej pančuchy vyšli prvýkrát v roku 2015 vo Švédsku a okamžite sa stali senzáciou. Text je plný hlbokého smútku aj strachu, no zároveň sa slávna spisovateľka predstavuje ako presvedčená humanistka, ktora si odvážne, s humorom a láskou stojí za svojimi názormi.

Jej denník je komentárom k dobovým udalostiam aj záznamom ich dopadu na život jednotlivca. Ilustrácie knihy evokujú pôvodné stránky denníka a kniha obsahuje bohatý fotografický materiál z rodinného života spisovateľky.


Prežívame zvláštne časy. Niekoľko stoviek kilometrov od našej krajiny sa bojuje a my naďalej žijeme svoje životy – oslavujeme narodeniny našich blízkych, strachujeme sa o nich, keď ochorejú, chodíme na prechádzky, k jazeru, na chaty či do letných domčekov, nakupujeme, čítame romány... No čítame aj noviny a správy o vojne v Sýrii, ktorá trvá už niekoľko rokov, o konflikte na Ukrajine, o nových lídroch Európy a sveta. Cítime niekedy pocit viny za to, aké privilegované je naše bytie? Ľutujeme iných, tých menej šťastných, dostatočne? A čo vlastne máme robiť, keď ľudia okolo nás trpia? Tieto otázky mi napadli, keď som čítala vojnové denníky, ktoré si písala moja obľúbená autorka z detstva, Astrid Lindgrenová. V čase, keď sa celý svet zmietal v konflikte, žila v neutrálnom Švédsku a o zverstvách páchaných v okolitých krajinách sa dozvedala z novín a z korešpondencie tých, ktorí prežili. Čo robiť, keď vami lomcuje ľútosť a hrôza, pretože mierumilovné Fínsko práve bombardujú, zomierajú tam nevinní ľudia, no vy a vaša rodina máte šťastie a strasti vojny nezažívate? Úžasné svedectvo z otrasnej doby, ktoré si treba prečítať. Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 - 1945 (Lindgrenová Astrid, Ekman Kerstin, Nyman Karin, 2017)

Recenzie a ukážky z tejto knihy


Válečné deníky Astrid Lindgrenové

Tomáš Weiss

Velmi očekávaná kniha je tady. Astrid Lindgrenová (1907 - 2002) si od roku 1939 do roku 1945 psala deník. Nejen o válečných událostech (kde mimochodem zpochybňuje alibismus Švédů, že nemohli vědět o tom, co se například děje s evropskými Židy), přes běžný život středostavovské rodiny ve Stockholmu, na tehdejší evropské poměry velmi klidném městě.... Viac.

Válečné deníky Astrid Lindgrenové

Tomáš Weiss

Velmi očekávaná kniha je tady. Astrid Lindgrenová (1907 - 2002) si od roku 1939 do roku 1945 psala deník. Nejen o válečných událostech (kde mimochodem zpochybňuje alibismus Švédů, že nemohli vědět o tom, co se například děje s evropskými Židy), přes běžný život středostavovské rodiny ve Stockholmu, na tehdejší evropské poměry velmi klidném městě.... Viac.


Ďalšie odporúčania


Do Tajnej záhrady sme sa spolu s deťmi vybrali na základe tipu od Prečítaného leta. Knihu som predčítala 9- a 6-ročným dcéram pred spaním, takže nakoniec nás sprevádzala celé letné prázdniny a ešte aj chvíľku potom. Trvalo to dlhšie ako pri väčšine kníh, ktoré spolu čítame, pretože táto kniha je veľká! Formátom, príbehom i detailne vypracovanými ilustráciami. Nadčasová klasika, ktorá nás všetky tri pohltila rovnako a určite sa k nej ešte neraz vrátime. Tajná záhrada (Frances Hodgson Burnett, 2019)

Tajná záhrada

Tabery namiešal pútavé kombo históriou tečúcej linky poprekladanej vysoko aktuálnymi esejami. Tie sú skôr rekapituláciu a zručným zhrnutím toho, čo už vo verejnej diskusii odznelo, nové pre mňa boli paradoxne niektoré staré citáty a parafrázy slávnych novinárov, politikov a lídrov našej spoločnej histórie. Keby sa na našich školách učil dejepis, občianska výchova a kritické myslenie tak, ako by sa mali, tak by väčšina maturantov malo prečítanú a prediskutovanú slávnu výmenu „o českem údělu” medzi Havlom a Kunderom, ktorá odznela po príchode tankov Varšavskej zmluvy v 68-om. Presne takéto momenty sú v knihe zachytené skrze myšlienky a slová ľudí, ktorí vyrobili ideu našej krajiny. Máme v histórii zopár postáv, ktoré by si zaslúžili byť kultom, hipsterským idolom a detským „keď budem veľký, chcem byť ako…”. Nie celkom sa to deje, možno aj preto, že sme príliš zaťažení diskusiami o Slovanoch a o “alternatívnej” histórii. Erik Tabery si to všíma, ale zároveň presúva pozornosť tam, kde by mala byť, keby časti národa nepripekalo. Opuštěná společnost (Erik Tabery, 2017)

Opuštěná společnost

Kniha, ktorá by mala byť čítaná znovu a znovu, je podľa mňa Svet včerajška od Stefana Zweiga. Ide o autobiografiu, v ktorej Zweig viac ako svoj vlastný život analyzuje spoločenský vývoj v strednej Európe, ktorý viedol k prvej svetovej vojne a neskôr k nástupu nacizmu a Adolfa Hitlera. Opis toho, ako neschopnosť politikov uvedomiť si včas dôsledky svojich činov viedla k vypuknutiu vojny, ktorú vlastne nikto nechcel a tiež presná analýza toho, ako postupne nenávisť ku konkrétnej skupine ľudí prenikla celou spoločnosťou a stala sa akceptovanou, sú mrazivé a veľmi pripomínajú súčasné dianie. Naposledy nám vojna v bývalej Juhoslávii ukázala, kam môže viesť ľahkovážnosť či úmysel pri podnecovaní a tolerovaní náboženskej a národnostnej nenávisti. Zweig, ale napríklad aj Hannah Arendthová, ktorá opísala banálnu podstatu zla, boli sami utečencami, časť života museli stráviť v exile vinou nenávisti vyvolanej v tejto časti Európy. Veľmi dúfam, že história sa nebude opakovať. Svet včerajška (Stefan Zweig, 2014)

Svet včerajška