Antihrdina Antihrdina Antihrdina

Antihrdina

Alexandra Salmela

Kniha o cynizme a nádeji v kolabujúcom svete, o korupcii ideálov a zlom materstve, o ceste, stromoch a hrdinoch. Salmelin nový román tematicky i formálne nadväzuje na jej predošlú tvorbu, jeho tón je však omnoho temnejší.

Mohutný prúd rozprávania nadobúda šialenú rýchlosť, strhávajúcu čitateľa so sebou. Hlavný hrdina je Antti, sirota, ktorej bolo - podobne ako ďalším dvom stovkám detí, ktorých rodičia padli v boji za záchranu krehkého ekosystému Borealisu - udelené priezvisko Hrdina. Antti prichádza do reality podobnej tej našej z krajiny veľkých hesiel a ešte väčších obetí, vďaka ktorým všetci ľudia, zvieratá a rastliny smú žiť harmonicky v objatí Veľkej Matky Prírody. Tá krajina je pevnosťou, stojacou v prvej línii v boji proti dravému globálnemu kapitalizmu. Oficiálne legendy s pátosom rozprávajú, ako sa v tej krajine utópia stala skutočnosťou. Ktosi iný zároveň sarkasticky (ba až cynicky) odhaľuje, ako sa z Utópie stala diktatúra – napriek tomu, že na pôvodných myšlienkach ekologického socializmu nebolo chyby. Vo Fínsku román vyšiel na jeseň 2015 a stretol sa so značným ohlasom. “Anihrdina je nový prúd inteligentne nepredvídateľného románu - zrkadlo, pred ktoré sa môžete postaviť na svoju vlastnú zodpovednosť“.


Slovenko-Fínka Salmela opäť rozvírila literárne hladiny v oboch krajinách. Jej najnovší, hrubočizný román je poctivou politickou utópiou, ktorá ponúka dve extrémne verzie budúcnosti sveta, v ktorom žijeme. Oba scenáre sú však až akosi priveľmi temné. A Antti nie je žiaden hrdina... Krásna kniha! Krásne napísaná, čitateľ až musí žasnúť nad šírkou slovníka autorky. A ešte aj krásne graficky spracovaná, čo dodáva tomuto románu priam mytologický rozmer. Vrelo odporúčam a zároveň verím, že Antihrdina má dobre našliapnuté aj na budúcoročnú Anasoft Litera. Antihrdina (Alexandra Salmela , 2017)

Ďalšie odporúčania


Vegetariánka od juhokórejskej autorky Han Kang je rozhodne najlepšou knihou, akú som za posledný polrok prečítal. A to netvrdím len preto, že za ňu získala v roku 2016 Medzinárodnú Man Bookerovu cenu. Pre mňa to bol mimoriadny čitateľský zážitok. Knihu som nedokázal odložiť, kým som ju nedočítal. Páčil sa mi najmä spôsob, akým je napísaná: úsporne, poeticky, bez zbytočných viet a opisov, s patričnou gradáciou. Navyše text je popretkávaný prekvapujúcicmi metaforami a surreálnymi snovými výjavmi. Taktiež ma zaujalo, že autorka sa rozhodla vyrozprávať príbeh ženy, ktorá sa vzoprela nielen celej svojej rodine, ale aj všetkým stereotypom a konfuciánskym zásadám, z pohľadu rôznych postáv, čo rozhodne umocnilo môj čitateľský zážitok. Vegetariánka (Han Kang , 2017)

Vegetariánka

Výborný román o dvojakej identite, o dvoch tvárach jednej krajiny. O sociálnom vylúčení a nerovnosti šancí a takmer nulovej možnosti vyšplhať sa po rebríčku a byť považovaný za rovnocenného človeka. Román o krajine a meste rozdelenom nenávisťou, kde nič nie je čierno-biele a uzmierenie je v nedohľadne, ale aj príbeh o bolestnom hľadaní vlastnej identity, o žiarlivosti a láske. Oceňovaný románopisec a scenárista, novinár a  komentátor – izraelský Arab – Said Kašua dokázal na 269 stranách vykresliť obraz súčasného Izraela a židovsko-arabského spolunažívania tak plasticky, ako toho žiadna kniha sociológie alebo psychológie nikdy nebude schopná. Výborný román o dvojakej identite, o dvoch tvárach jednej krajiny. Iný človek (Kašua Said, 2012)


Já a Ty je promýšlením toho, co to znamená být člověkem. Buber ukazuje, že za jedinečnou možnost přemýšlet o sobě jako o svobodných jednotlivcích, tedy jako o bytostech obdařených vlastním vědomím, vděčíme setkání s jiným člověkem, s jinými lidmi, obecně řečeno, mezilidským vztahům. Z této skutečnosti pro nás plyne velká zodpovědnost za jiné bytosti, za svět, v nejširším slova smyslu, přičemž tato zodpovědnost je jakýmsi dvojčetem svobody, spolu jsou silnější, nikoliv slabší. Buberův přesun důrazu ze svobody na zodpovědnost nepůsobí tíživě jako u Sartra nebo dokonce už Kanta. Buber píše naopak s lehkostí, s chutí do života, s chutí k setkávání, jeho kniha proto obstojí i v těžkých časech, v těch byla ostatně i napsána. Její jazyk má blíže k poezii než próze, což přináší působivé splývání formy s obsahem. Já a ty (Martin Buber, 2005)

Já a ty