Štefan Olejník

fyzik

Štefan Olejník

Pôsobivý, mnohými superlatívmi a cenami ovenčený debut mladej Američanky ghanského pôvodu Yai Gyasi (nar. 1989) ma mimoriadne silne oslovil. Dokazuje, že dobrá literatúra často rozpovie o dejinách viac ako stoh historických traktátov. V prvej vetve rodostromu dvoch dcér ženy z kmeňa Ašantov sa zrkadlia dejiny Ghany: kmeňové vojny, obchod s otrokmi, spolužitie i zrážky s britskými kolonizátormi, boj za nezávislosť a ghanský dnešok. Druhú zo sestier zavliekli ako otrokyňu do Ameriky; príbehy jej vetvy rodu zosobňujú neľahké osudy Afroameričanov: na plantážach amerického Juhu, v lodeniciach Marylandu, uhoľných baniach Alabamy, džezových kluboch a drogových brlohoch Harlemu prvej polovice 20. storočia aj v súčasných Spojených štátoch. Návrat domů (Yaa Gyasi , 2016)

Návrat domů

Ďalšie odporúčania


Toto je ten typ knihy, ktorú sa bojíte čítať ďalej. Chcete zavrieť oči pred tým, čo sa v nej opisuje, pretože je pre vás nepochopiteľné, že sa to deje v 21. storočí. Hanbíte sa za to. No práve preto čítať neprestanete. Príbeh sýrskeho utečenca Hášima sa vám dostane pod kožu už v prológu bez toho, aby vás reportér Patrick Kingsley nejako zámerne emocionálne vydieral. On “len” popisuje, čo videl, prežil, čo si vypočul na utečeneckej ceste naprieč sedemnástimi krajinami. Zároveň však neostáva nestranným pozorovateľom, ale kriticky reaguje, vyvracia či aspoň spochybňuje niektoré politické postoje a vyhlásenia. Už teraz sa o knihe hovorí ako o jednom z najzásadnejších textov o utečeneckej kríze. Ja sama som k téme veľa čítala, videla stovky fotografií, ale mám pocit, že až Kinglsley ma zobral naozaj “tam”. Nová Odysea (Kingsley Patrick, 2017)

Nová Odysea

Každá kniha Ivana Štrpku je udalosťou. Tá najnovšia je – celkom možno – zatiaľ jeho najlepšia. Fragment (rytierskeho) lesa sa na pultoch kníhkupectiev objavil tak trochu nenápadne pár dní pred koncom minulého roka. Ak bola niektorým novším básnickým knihám Ivana Štrpku časťou verejnosti vyčítaná nekomunikatívnosť či sťažená čitateľnosť, najnovšia zbierka predstavuje tak trochu návrat k čírejším a čitateľsky ústretovejším raným knihám autora zo 70. a 80. rokov. Zároveň však ide, ako sme u nášho zrejme najvýznamnejšieho súčasného básnika zvyknutí, o výsostne aktuálnu poéziu. Vo Fragmente (rytierskeho) lesa sa Štrpka nebojí klásť tie najzákladnejšie a zároveň najzložitejšie otázky ľudskej existencie: koná tak s jedinečným, sebe vlastným pohľadom, ktorý z napísaného robí nezameniteľnú veľkú poéziu. Poéziu, ktorej nevyhnutnosť – pre autora i pre nás – cítiť z každého slova. „Čosi tu búši. Kde som? Kto práve preťal svoje blúdenie?“ Fragment (rytierskeho) lesa (Štrpka Ivan, 2016)

Fragment (rytierskeho) lesa

Rozprávač tohto príbehu z ďalekej budúcnosti je „liberatívny konzervál“ a už len tento zdanlivo bizarný fakt nás obratom vracia do zvráteného politického dneška, takže sa nenecháme zmiasť sci-fi rekvizitami. Dej sa síce naoko odohráva v niektorom z budúcich tisícročí, keď napríklad záchod nazývajú eufemisticky „miestnosť šťastia“ a peniaze zo záhadných dôvodov „manitú“, ale pritom ide o maskovaný sarkasticko-satirický obraz súčasnosti. Text je plný viac-menej vtipných slovných novotvarov, ktorých pravý zmysel vychádza najavo postupne a ktoré museli prekladateľku potrápiť, ale námaha stála za to. A hoci neznášam dobrodružné príbehy a najmä sci-fi, Pelevin ma pred rokmi zaujal Helmou hrôzy, takže som nadšene zhltol aj túto dystopickú utópiu, kde je budúcnosť poskladaná z pomotaných a rozsekaných súčiastok najstaršej i menej starej minulosti – ale tak to zvyčajne býva. Škoda, že posolstvo knihy je sporné a niektoré autorove nápady a žartíky zabavili zrejme najmä jeho samého. Ale veď aj to stojí za zamyslenie a pozorné čitateľské preskúmanie! S.N.U.F.F. (Pelevin Viktor, 2015)

S.N.U.F.F.