Stanka Kočišová

kníkupykňa Artforum Banská Bystrica

Stanka Kočišová

(Nielen) knižky z dielne Egreš sú vždy veľkým vizuálnym dobrodružstvom. V poslednom čase k nim pribudla táto novinka, ktorá malým a možno aj veľkým čitateľom ukáže, že Nie je opica ako opica. Dozviete sa, ktoré z nich, tak ako my, používajú toaletný papier či bylinkový šampón, navzájom si do očí strkajú prsty, obľubujú kúpanie v bazéne alebo dokonca to, ktorá bola prvou opičou kozmonautkou. Tieto zaujímavosti sprevádzajú kúzelné ilustrácie, a tvoria tak spolu naozajstné dobrodružstvo pre všetkých. Nie je opica ako opica (Lucia Kršková, Barbara Kršková, 2017)

Ďalšie odporúčania


Jedného dňa v hrade nastal ruch. Lebo Strašihrad obsadili draci. A tak kráľ Artur poslal Ralfa, aby zachránil Strašihrad. Ralf stretol Rytiera z vydier a potom oni dvaja stretli čarodejníka Fusakla. Potom, keď už boli pri hrade, tak vošli dnu, stretli drakov, ktoré im všetko vysvetlili, a tak sa celé ich dobrodružstvo začalo. A ďalej sa dozviete, keď si knihu prečítate. V knihe ma veľmi pobavili a sa mi páčili najviac milulinkí koberčania, ktorých teraz rada vymýšľam a kreslím. V knihe sa stretnete aj s Vianocami a s veľkým dobrodružstvom. Kniha má veľa strán, ale sa rýchlo prečíta. Draky zo Strašihradu sú super a radím vám, prečítajte si ju a budete nadšení. Draky zo strašihradu (Pratchett Terry, 2015)

Draky zo strašihradu

Vždy som rád, keď môžem dať tip na slovenskú knihu. A Zadné izby ma oslovili ako máloktorý domáci debut. Bariccovsky malebný štýl, silné, vtipné, no nie prvoplánové bonmoty a príbehy o tom, čo skrývame v zadných izbách svojej mysle, sú skutočne príjemným čítaním. Zadné izby (Sabuchová Alena, 2016)

Zadné izby

Útla knižka vydavateľstva Inaque prináša štyri eseje známeho neurológa, autora desiatky kníh (Muž, ktorý si plietol manželku s klobúkom, Antropologička na Marse, Halucinácie atď). Napísal ich na sklonku života. Tú poslednú – Šábes – dokonca len dva týždne pred smrťou. Oliver Sackcs, podobne ako v knihách, ktoré napísal, vkladá do slov úprimnosť a poznanie – a na sklonku života a zvlášť v tejto knižke aj pokoru a vďačnosť. Nie je to smutné čítanie, hoci v knihe nenarazíte na nejakú vtipnú pasáž, ktorá by ponurú tému odľahčila. Napokon, nie je to treba. Pohľad zrelého človeka povzbudzuje k zamysleniu a vlastnej reflexii, nie k beznádeji a strachu. Myslím, že je to dôležité čítanie. Vďačnosť (Sacks Oliver, 2016)

Vďačnosť