Pero le Kvet

kníhkupec AF Trnava

Pero le Kvet

Vegetariánka od juhokórejskej autorky Han Kang je rozhodne najlepšou knihou, akú som za posledný polrok prečítal. A to netvrdím len preto, že za ňu získala v roku 2016 Medzinárodnú Man Bookerovu cenu. Pre mňa to bol mimoriadny čitateľský zážitok. Knihu som nedokázal odložiť, kým som ju nedočítal. Páčil sa mi najmä spôsob, akým je napísaná: úsporne, poeticky, bez zbytočných viet a opisov, s patričnou gradáciou. Navyše text je popretkávaný prekvapujúcicmi metaforami a surreálnymi snovými výjavmi. Taktiež ma zaujalo, že autorka sa rozhodla vyrozprávať príbeh ženy, ktorá sa vzoprela nielen celej svojej rodine, ale aj všetkým stereotypom a konfuciánskym zásadám, z pohľadu rôznych postáv, čo rozhodne umocnilo môj čitateľský zážitok. Vegetariánka (Han Kang , 2017)

Vegetariánka

Túto útlu novelu som zhltol za jedno poobedie. Je to netradične napísaná kniha. V podstate je len súhrnom úvah, myšlienok, poznámok, pozorovaní, citácií a špekulácií jednej mladej ženy, ktorá sa takýmto spôsobom rozhodla zachytiť dôležitú etapu svojho života. Jej spoveď je úprimná, otvorená a originálna, obsahuje širokú škálu emócií. Vyslovene zábavné pasáže sa citlivo striedajú so smutnými, dojemné s cynickými. Vety sa niekedy rozbiehajú na všetky strany, ale žiadna z nich sa mi nezdala zbytočná. Štylistická strohosť mi, naopak, pripadala pôvabná. Myslím si, že táto kniha sa bude páčiť všetkým, ktorí radi čítajú Janu Beňovú. Odd. špekulácií (Offill Jenny, 2016)

Ďalšie odporúčania


Knihu o posledných rokoch života citlivej ruskej poetky Maríny Cvetajevovej najviac vystihuje veta, ktorú si zapísala niekoľko rokov pred týmto strašným obdobím: „Moje ‚nemôžem’ je určitý prirodzený predel, nie len moje, ale každé. ‚Nemôžem’ je posvätnejšie než ,nechcem’. ,Nemôžem’ sú všetky premožené, ,nechcem’, všetky opravené pokusy chcieť - je to konečný výsledok. Moje ,nemôžem’ je najmenej zo všetkého bezmoc. Ba čo viac, je to moja hlavná moc. Znamená to, že vo mne je niečo, čo navzdory všetkým mojim túžbam (násiliu na sebe) predsa len nechce." Je dobré, že som to čítal práve v týchto týždňoch života. Pád do propasti (Irma Kudrovova, 2016)

Pád do propasti

Po smutnokrásnom Raji a Pekle mi Artforum do cesty prinieslo aj Letné svetlo. Autor nás vnáša do príbehov obyvateľov malej islandskej dediny. Aj s humorom a bez priklášení, zároveň neuveriteľne krásne Stefánssonovsko poeticky. Osudy obyvateľov, ktoré autor rozpráva prostredníctvom kolektívneho vedomia v prvej osobe plurálu, sa prelínajú a organicky vplietajú do dúm o živote i smrti a čítajú sa ako mäkké maslo. V skvelom preklade Zuzany Stankovitsovej som ju čítala práve v čase, keď som žila na Islande. Vnútorné pousmievania sa, melancholické snenia a zamyslenia sa pri tejto knihe sú, myslím, pre nadchádzajúce večery jesenné, keď letného svetla ubúda, ozajstným pohladením duše. Letné svetlo a potom príde noc (Jón Kalman Stefánsson, 2014)

Letné svetlo a potom príde noc

Aké frustrujúce je nechápať a byť nepochopený? A zároveň ako nás obmedzuje naša snaha všetkému porozumieť a retarduje zjednodušované vykladanie života, ľudského konania a citov v mene (ľahšieho) pochopenia. Phillips uvažuje o Kráľovi Learovi či Othellovi a píše o tom, že radšej svet „zavraždíme, akoby sme sa mali vystaviť zmene“ a že rodičia by nemali očakávať, že im bude dávať zmysel, do koho sa ich deti zamilujú. „Stojí za to zamyslieť sa, aké hranice budú musieť brániť tí, ktorí netúžia vždy pochopiť. A či im to prejde.“ Čo nám uniká (Chvála nežitého života) (Phillips Adam, 2015)

Čo nám uniká (Chvála nežitého života)