Michaela Paštéková

teoretička umenia

Michaela Paštéková je teoretička umenia, pedagogička, kurátorka a publicistka.

Michaela Paštéková

Toto je ten typ knihy, ktorú sa bojíte čítať ďalej. Chcete zavrieť oči pred tým, čo sa v nej opisuje, pretože je pre vás nepochopiteľné, že sa to deje v 21. storočí. Hanbíte sa za to. No práve preto čítať neprestanete. Príbeh sýrskeho utečenca Hášima sa vám dostane pod kožu už v prológu bez toho, aby vás reportér Patrick Kingsley nejako zámerne emocionálne vydieral. On “len” popisuje, čo videl, prežil, čo si vypočul na utečeneckej ceste naprieč sedemnástimi krajinami. Zároveň však neostáva nestranným pozorovateľom, ale kriticky reaguje, vyvracia či aspoň spochybňuje niektoré politické postoje a vyhlásenia. Už teraz sa o knihe hovorí ako o jednom z najzásadnejších textov o utečeneckej kríze. Ja sama som k téme veľa čítala, videla stovky fotografií, ale mám pocit, že až Kinglsley ma zobral naozaj “tam”. Nová Odysea (Kingsley Patrick, 2017)

Nová Odysea

Ďalšie odporúčania


Prvá poviedka zo zbierky Osem percent ničoho, ktorú Etgar Keret pre vydavateľstvo Artforum zostavil sám, sa volá Potrubie. Potrubie je vôbec prvý text, ktorý Keret napísal. Potrubie je o mladom chlapcovi, ktorý vo svete nenašiel prijatie a tak si našiel cestu do neba. Poviedka je láskavá a smutná, s kúzlom uprostred. A za týmto uprostred – je to veľmi krátka poviedka – nasleduje „rozuzlenie“. Malý uzlíček, klbko nadprirodzeného je pekne rozpletené, vysvetlené, dopovedané do posledného možného. Človek sa neubráni myšlienke, možno ho prepadne i pocit sklamania, prečo mu autor nenechá aspoň kúsok nevysvetleného, kúsok tajomstva a možno i hádanky. Prečo musí poznať odpoveď na všetko a poznať ju kvôli tomu, že si autor „neodpustí“ niečo nedopovedať? Prečo mu bola odopretá možnosť niečo nájsť, azda aj objaviť? Odpoveď sa nachádza v záverečnej časti knihy, v slove o autorovi: „Prvú poviedku Potrubie (hebr. Cinorot) napísal počas vojenskej služby po samovražde svojho najlepšieho priateľa.“ Nie je to čitateľ, kvôli komu Etgar Keret toľké dopovedal. Osem percent ničoho (Etgar Keret , 2017)

Osem percent ničoho

Fanúšikovia rozprávok, veľkí aj malí, si prídu na svoje. Ak chcete mať krásne sny, nechajte do seba vsúpiť príbeh, ktorý sa začína takto: „Tento příběh sa odehrává v době, kdy ještě život nebyl tak pohodlný jako v současné době. Neexistovaly televizní soutěže ani auta s airbagy ani mamutí obchody. Lidé dokonce ještě neznali mobily! Ale už tenkrát byly duhy po dešti, meruňková marmeláda s mandlemi a improvizované pulnoční koupání, zkrátka všechno, čeho si považujeme dodnes. Ale bylo také bohužel trápení z lásky a senná rýma, proti které se dodnes nenašel opravdu účinný prostředek. Bylo to zkrátka ... kdysi." Řeka, která teče pozpátku (Jean-Claude Mourlevat, 2016)

Řeka, která teče pozpátku

Rozprávač tohto príbehu z ďalekej budúcnosti je „liberatívny konzervál“ a už len tento zdanlivo bizarný fakt nás obratom vracia do zvráteného politického dneška, takže sa nenecháme zmiasť sci-fi rekvizitami. Dej sa síce naoko odohráva v niektorom z budúcich tisícročí, keď napríklad záchod nazývajú eufemisticky „miestnosť šťastia“ a peniaze zo záhadných dôvodov „manitú“, ale pritom ide o maskovaný sarkasticko-satirický obraz súčasnosti. Text je plný viac-menej vtipných slovných novotvarov, ktorých pravý zmysel vychádza najavo postupne a ktoré museli prekladateľku potrápiť, ale námaha stála za to. A hoci neznášam dobrodružné príbehy a najmä sci-fi, Pelevin ma pred rokmi zaujal Helmou hrôzy, takže som nadšene zhltol aj túto dystopickú utópiu, kde je budúcnosť poskladaná z pomotaných a rozsekaných súčiastok najstaršej i menej starej minulosti – ale tak to zvyčajne býva. Škoda, že posolstvo knihy je sporné a niektoré autorove nápady a žartíky zabavili zrejme najmä jeho samého. Ale veď aj to stojí za zamyslenie a pozorné čitateľské preskúmanie! S.N.U.F.F. (Pelevin Viktor, 2015)

S.N.U.F.F.