Marek Vatraľ

kníhkupec

Marek Vatraľ

Oči Maxa Carradosa je výber dômyselných detektívnych poviedok o starnúcom detektívovi, ktorý je slepý. Autorom ôsmych, logicky vypointovaných príbehov, je u nás ešte vždy málo známy anglický spisovateľ Ernest Bramah. Pre každú poviedku je charakteristická nezameniteľná mystická atmosféra pripomínajúca zlatú epochu anglických klasikov detektívneho žánru. Ak je pravda, že pri absencii zraku sa dostávajú do popredia ostatné zmysly, tak v prípade nevidiaceho Carradosa, ktorý sa riadi predovšetkým svojou silnou intuíciou a prísnym rozumovým poznaním, platí tento fakt dvojnásobne. Oči Maxa Carradosa (Ernest Bramah , 2015)

Oči Maxa Carradosa

Ďalšie odporúčania


Ja viem, Kafka – to je to úplne najpriamočiarejšie až stredoškolské prebúdzanie „intelektuála“, ale prosím, nezatracujte. Je to prvý (?!) diel životopisu a je to celkom nové poňatie žánru. Kritiky píšu „Reiner premenil Kafku na románovú postavu,“ a sú presné. Ešte sa to aj dobre číta! Možno to trochu zabolí, koľko času mohol písaniu venovať (všetky diely mu trvali osemnásť rokov!), ale rozhodne to stojí za to, ešte aj v kvalitnom českom preklade a veľmi vkusnej grafickej úprave. Na odľahčenie dopĺňam sci-fi/fantasy Dana Simmonsa (Drood, Páté srdce) „lepšie“ béčko, beletristicky prevetraná literatúra prelomu storočí a veľa, veľa reálií... a vydrží. Kafka / Rané roky 1883-1911 (Stach Reiner, 2016)

Kafka / Rané roky 1883-1911

V českom preklade konečne vyšla výborná historická kniha britského novinára Toma Hollanda. Opisuje v nej koniec Byzantskej a Sasánovskej ríše a nástup novej veľmoci Arabského kalifátu. Môžeme oprávnene tvrdiť, že vo včasnom stredoveku prebehol skutočný „stret civilizácií“. Tom Holland patrí medzi svetovú špičku v popularizácii histórie, dokáže aj „suché“ fakty písať ako dobrodružný príbeh. Ve stínu meče. Zápas o celosvětovou říši a konec starého světa (Tom Holland , 2015)

Ve stínu meče. Zápas o celosvětovou říši a konec starého světa

Uspávanka od francúzsko-marockej autorky Leily Slimani, za ktorý dostala v 2016 Goncourtovu cenu, vyšla úplne čerstvo v Inaque v preklade Ane Ostrihoňovej. Popri tomto takmer psychothrilleri otvorila zásadné témy, ako sú výchova detí v západnej spoločnosti, úloha, funkčnosť a fungovanie rodiny, zmysel manželstva a rodičovstva. Páči sa mi, že je Slimani spoločensko-kritická, poukazuje na triedne nerovnosti a aj z nich vyplývajúce závislosti a povrchnosti dnešného západného fungovania sveta. Zároveň sa Slimani svojskou ostrou poetikou podarilo vynikajúco vystavať fiktívny príbeh na skutočnej tragickej udalosti vraždy detí ich pestúnkou. Uspávanka ma rozhodne neuspala, ba naopak. A nezaspať je dobre. Veľmi sa teším, že ju môžeme čítať aj v slovenčine. Uspávanka (Leila Slimani, 2017)

Uspávanka