Laco Oravec

robím svet lepším

Laco Oravec

Slovenko-Fínka Salmela opäť rozvírila literárne hladiny v oboch krajinách. Jej najnovší, hrubočizný román je poctivou politickou utópiou, ktorá ponúka dve extrémne verzie budúcnosti sveta, v ktorom žijeme. Oba scenáre sú však až akosi priveľmi temné. A Antti nie je žiaden hrdina... Krásna kniha! Krásne napísaná, čitateľ až musí žasnúť nad šírkou slovníka autorky. A ešte aj krásne graficky spracovaná, čo dodáva tomuto románu priam mytologický rozmer. Vrelo odporúčam a zároveň verím, že Antihrdina má dobre našliapnuté aj na budúcoročnú Anasoft Litera. Antihrdina (Alexandra Salmela , 2017)

Antihrdina

Ďalšie odporúčania


Výborný román o dvojakej identite, o dvoch tvárach jednej krajiny. O sociálnom vylúčení a nerovnosti šancí a takmer nulovej možnosti vyšplhať sa po rebríčku a byť považovaný za rovnocenného človeka. Román o krajine a meste rozdelenom nenávisťou, kde nič nie je čierno-biele a uzmierenie je v nedohľadne, ale aj príbeh o bolestnom hľadaní vlastnej identity, o žiarlivosti a láske. Oceňovaný románopisec a scenárista, novinár a  komentátor – izraelský Arab – Said Kašua dokázal na 269 stranách vykresliť obraz súčasného Izraela a židovsko-arabského spolunažívania tak plasticky, ako toho žiadna kniha sociológie alebo psychológie nikdy nebude schopná. Výborný román o dvojakej identite, o dvoch tvárach jednej krajiny. Iný človek (Kašua Said, 2012)


Rozprávač tohto príbehu z ďalekej budúcnosti je „liberatívny konzervál“ a už len tento zdanlivo bizarný fakt nás obratom vracia do zvráteného politického dneška, takže sa nenecháme zmiasť sci-fi rekvizitami. Dej sa síce naoko odohráva v niektorom z budúcich tisícročí, keď napríklad záchod nazývajú eufemisticky „miestnosť šťastia“ a peniaze zo záhadných dôvodov „manitú“, ale pritom ide o maskovaný sarkasticko-satirický obraz súčasnosti. Text je plný viac-menej vtipných slovných novotvarov, ktorých pravý zmysel vychádza najavo postupne a ktoré museli prekladateľku potrápiť, ale námaha stála za to. A hoci neznášam dobrodružné príbehy a najmä sci-fi, Pelevin ma pred rokmi zaujal Helmou hrôzy, takže som nadšene zhltol aj túto dystopickú utópiu, kde je budúcnosť poskladaná z pomotaných a rozsekaných súčiastok najstaršej i menej starej minulosti – ale tak to zvyčajne býva. Škoda, že posolstvo knihy je sporné a niektoré autorove nápady a žartíky zabavili zrejme najmä jeho samého. Ale veď aj to stojí za zamyslenie a pozorné čitateľské preskúmanie! S.N.U.F.F. (Pelevin Viktor, 2015)

S.N.U.F.F.

Kniha, ktorá by mala byť čítaná znovu a znovu, je podľa mňa Svet včerajška od Stefana Zweiga. Ide o autobiografiu, v ktorej Zweig viac ako svoj vlastný život analyzuje spoločenský vývoj v strednej Európe, ktorý viedol k prvej svetovej vojne a neskôr k nástupu nacizmu a Adolfa Hitlera. Opis toho, ako neschopnosť politikov uvedomiť si včas dôsledky svojich činov viedla k vypuknutiu vojny, ktorú vlastne nikto nechcel a tiež presná analýza toho, ako postupne nenávisť ku konkrétnej skupine ľudí prenikla celou spoločnosťou a stala sa akceptovanou, sú mrazivé a veľmi pripomínajú súčasné dianie. Naposledy nám vojna v bývalej Juhoslávii ukázala, kam môže viesť ľahkovážnosť či úmysel pri podnecovaní a tolerovaní náboženskej a národnostnej nenávisti. Zweig, ale napríklad aj Hannah Arendthová, ktorá opísala banálnu podstatu zla, boli sami utečencami, časť života museli stráviť v exile vinou nenávisti vyvolanej v tejto časti Európy. Veľmi dúfam, že história sa nebude opakovať. Svet včerajška (Stefan Zweig, 2014)

Svet včerajška