Ak máte na sklonku podivného roku 2020 pocit, že vám už karantény a sedenie doma lezú na nervy, môže byť dobrý cestopis pre vás tá pravá liečba. A kam inam vyraziť ako na piatu najdlhšiu rieku sveta a plaviť sa ňou až po šíry oceán krajom nekonečnej tajgy, močiarov, tundry, zeme premŕzajúcej do hĺbky jeden a pol kilometra, krajom šamanov, starovercov, komunistických lágrov a morbídnej postsovietskej nostalgie? Tou riekou je mohutný Jenisej, krajom Sibír a územím morbídnej nostalgie a košatých bludov, samozrejme, široká ruská duša. Na takúto cestu z covidovej reality môžete vyraziť s Františkom Hrabalom – Krondakom v jeho novej knihe Cesta na Tajmyr. Vyše 400 pútavo napísaných a bohato ilustrovaných strán o ľuďoch, prírode, krutej histórii aj bizarnej súčasnosti, ktoré nepustíte z ruky. Cesta na Tajmyr (F. R, Hrabal-Krondak, 2020)

Aj teraz mám rozčítaných viac kníh, ktoré čítam rôznym tempom. Najinšpiratívnejším čítaním z nich je pre mňa v súčasnosti kniha Umberta Eca Od hlouposti k šílenství. Na malej ploche novinových stĺpčekov neuveriteľné, presné postrehy zo života okolo nás, nútiace ma hlbšie sa zamýšľať nad tým, v akom svete vlastne žijem. Ecove podnety, napísané vtipne a s humorom, a moje úvahy vo mne, bohužiaľ, prehlbujú presvedčenie, že už dávno nežijeme v najlepšom zo všetkých svetov. A čo horšie, mnohým vlastne ani nevadí vyprázdnenosť a povrchnosť nášho každodenného života. Veľmi aktuálne postrehy, napriek tomu že niektoré sú staršie ako pätnásť rokov...     Od hlouposti k šílenství (Umberto Eco , 2017)

Každá kniha Ivana Štrpku je udalosťou. Tá najnovšia je – celkom možno – zatiaľ jeho najlepšia. Fragment (rytierskeho) lesa sa na pultoch kníhkupectiev objavil tak trochu nenápadne pár dní pred koncom minulého roka. Ak bola niektorým novším básnickým knihám Ivana Štrpku časťou verejnosti vyčítaná nekomunikatívnosť či sťažená čitateľnosť, najnovšia zbierka predstavuje tak trochu návrat k čírejším a čitateľsky ústretovejším raným knihám autora zo 70. a 80. rokov. Zároveň však ide, ako sme u nášho zrejme najvýznamnejšieho súčasného básnika zvyknutí, o výsostne aktuálnu poéziu. Vo Fragmente (rytierskeho) lesa sa Štrpka nebojí klásť tie najzákladnejšie a zároveň najzložitejšie otázky ľudskej existencie: koná tak s jedinečným, sebe vlastným pohľadom, ktorý z napísaného robí nezameniteľnú veľkú poéziu. Poéziu, ktorej nevyhnutnosť – pre autora i pre nás – cítiť z každého slova. „Čosi tu búši. Kde som? Kto práve preťal svoje blúdenie?“ Fragment (rytierskeho) lesa (Štrpka Ivan, 2016)

Nenápadný skvost ilustrátorky Terezy Ščerbovej. Útla knižka, o ktorej úspechu nerozhoduje vek čitateľa, ale špecifický zmysel pre humor. Lebo láska Medveďa a líšky je všetko len nie sentimentálna. Linková kresba, dialógy plné trefného cynizmu vytvárajú päť jednoduchých stripov zo spolunažívania tejto nevšednej dvojice. Ťažko opísať, treba zažiť, lebo i napriek istým pochybám, jedno je isté, medveď ♥ líšku. Medvěd a liška (Tereza Ščerbová , 2017)