Ak máte na sklonku podivného roku 2020 pocit, že vám už karantény a sedenie doma lezú na nervy, môže byť dobrý cestopis pre vás tá pravá liečba. A kam inam vyraziť ako na piatu najdlhšiu rieku sveta a plaviť sa ňou až po šíry oceán krajom nekonečnej tajgy, močiarov, tundry, zeme premŕzajúcej do hĺbky jeden a pol kilometra, krajom šamanov, starovercov, komunistických lágrov a morbídnej postsovietskej nostalgie? Tou riekou je mohutný Jenisej, krajom Sibír a územím morbídnej nostalgie a košatých bludov, samozrejme, široká ruská duša. Na takúto cestu z covidovej reality môžete vyraziť s Františkom Hrabalom – Krondakom v jeho novej knihe Cesta na Tajmyr. Vyše 400 pútavo napísaných a bohato ilustrovaných strán o ľuďoch, prírode, krutej histórii aj bizarnej súčasnosti, ktoré nepustíte z ruky. Cesta na Tajmyr (F. R, Hrabal-Krondak, 2020)

Je to humorná kniha, hovorí veľa o slovenskej mentalite, jazykovo vynikajúco spracovaná, aktuálna, ľudská. Mne sa páči štýl písania Máriusa Kopcsaya a považujem ho za veľmi dôležitého slovenského spisovateľa. Škoda, že sa nedostal do nominácie Anasoft litera. Asvabaždénie (Kopcsay Márius, 2016)

Texty Simone Weilovej má už dlhší čas inšpirujú. Simone spája záujem o slobodnú spoločnosť s otázkami ľudskej existencie, prísny realizmus s hlbokou mystikou. Toto je už štvrtá kniha, v slovenskom preklade. M. M. Dayová nás pôsobivým spôsobom prevádza krátkym životom a myšlienkovým svetom Simony Weil. Rozoberá jej základné dielo O Slobodnej spoločnosti, ktoré ešte do slovenčiny preložené nebolo. Kniha obsahuje dva Simonine listy i Weilovej eseje zaoberajúce sa vierou, spiritualitou a láskou k Bohu. Albert Camus Simonu Weil označil za jediného veľkého ducha našich čias. Ak pre nič iné, aspoň pre toto je dobré čítať Simonu Weilovú. Simone Weilová. List Joeovi Bousquetovi a iné texty ( Marie-Madeleine Davyová , Simone Weilová , 2017)

Peter Milčák a Marek Ormandík, editory knihy Ako sa číta obraz, pripravili zaujímavý multigeneračný výber slovenských umelcov, ktorí vlastnými slovami opisujú a analyzujú svoje výtvarné dielo. Medzi oslovenými autormi, ako Rudolf Sikora, Miroslav Cipár, Daniel Fischer či Roman Ondák, som sa ocitla aj ja a tak som získala príležitosť vyskúšať si, aké náročné môže byť verbalizovať výtvarný obraz pre čitateľov / divákov. Rôzne interpretácie konkrétneho umeleckého diela kritikom, divákom a samotným autorom sa môžu natoľko rozchádzať, že je niekedy ťažké určiť, či hovoria o rovnakom diele. Autorská interpretácia však odhaľuje vnútorné nastavenie umelca a jeho uvažovanie pri tvorbe. Ako sa číta obraz (Peter Milčák, Marek Ormandík (eds.), 2017)