Gréta Čandová

cestovateľka

Gréta Čandová

Po smutnokrásnom Raji a Pekle mi Artforum do cesty prinieslo aj Letné svetlo. Autor nás vnáša do príbehov obyvateľov malej islandskej dediny. Aj s humorom a bez priklášení, zároveň neuveriteľne krásne Stefánssonovsko poeticky. Osudy obyvateľov, ktoré autor rozpráva prostredníctvom kolektívneho vedomia v prvej osobe plurálu, sa prelínajú a organicky vplietajú do dúm o živote i smrti a čítajú sa ako mäkké maslo. V skvelom preklade Zuzany Stankovitsovej som ju čítala práve v čase, keď som žila na Islande. Vnútorné pousmievania sa, melancholické snenia a zamyslenia sa pri tejto knihe sú, myslím, pre nadchádzajúce večery jesenné, keď letného svetla ubúda, ozajstným pohladením duše. Letné svetlo a potom príde noc (Jón Kalman Stefánsson, 2014)

Letné svetlo a potom príde noc

Pred rokmi som ju v anglickom preklade (Shadow of the Sun) dostala do daru od poľských kamarátov a lepší darček si neviem predstaviť. Úžasný vhľad do rozmanitého afrického vesmíru, ktorý tvoria tisícky kmeňov, etník, kultúr, mnoho bolesti, mnoho radosti, kontrastov a krás. Výber najlepších reportáží, postrehov a príbehov, ktoré Kapuscinski odžil a neopakovateľným spôsobom zachytil počas vyše 40-tich rokov pôsobenia v Afrike ako zahraničný korešpondent. Akoby bol jedným z domácich, s pokorou a vnímavo nám približuje ich zmýšľanie, pocity, každodenné i politické reálie, zdôrazňujúc nemožnosť definovania tejto spletitej mozaiky akým Afrika je, často v západnom vnímaní veľmi zjednodušovanej a splošťovanej. Teším sa, že ju teraz vydavateľstvo Absynt prinieslo slovenským čitateľom. Jedna z najlepších kníh, aké o Afrike existujú. Eben (Ryszard Kapuściński , 2016)

Eben

Ďalšie odporúčania


Pri príležitosti 400. výročia smrti Williama Shakespeara Hogarth Press oslovil viaceré súčasné spisovateľky a autorov s ponukou, aby „prerozprávali” niektorú z jeho hier pre 21. storočie. Román Jeanette Winterson je prvý zo série, v ktorej napríklad Margaret Atwood „aktualizuje” Búrku či Anne Tyler komédiu Skrotenie zlej ženy. Jeannette Winterson si nevybrala Zimnú rozprávku len kvôli ponuke vydavateľstva. Témy Shakespearovej predposlednej hry sa objavujú už v jej predchádzajúcich románoch, pretože sa jej osobne dotýkajú. Román Diera v čase sa odohráva v londýnskej metropole a na juhu Spojených štátov – v meste pripomínajúcom New Orleans. Zo Shakespearovho žiarlivého kráľa Leontesa sa stáva bankár Leo. Napriek tomu, že celá zápletka je taká istá ako v Zimnej rozprávke, je román strhujúci a prekvapujúci. „Minulosť nie je nikdy mŕtva,” hovorí William Faulkner a napriek tomu, že od prvého uvedenia Zimnej rozprávky uplynulo už viac ako 400 rokov, je stále s nami. Diera v čase (Wintersonová Jeanette, 2016)

Diera v čase

Odporúčam knihu Nikolaja Vasiljeviča Gogoľa Taras Bulba, ktorú som si nedávno kúpila v pezinskom Artfore v novom šate a tuším aj preklade. Parádna vecička, dnes už takto ani o takých veciach nik nepíše! Najprv som bola tatko Taras, potom jeho dvaja synovia, čo sa vrátili zo štúdií, v noci ich smutná mama, mimochodom jedna najkrajších scén, ktorá sa lúči so synmi, ale samozrejme nielen to. V dobrých knižkách je vždy to aj to, a nikdy nie len to. Určite to bola jedna z najlepších kníh, ktoré som v poslednom čase prečítala. Odporúčam dobrému čitateľovi. Ja som si aj poplakala. Taras Bulba (Gogol Nikolaj Vasiljevič, 2012)


Keď odvšadiaľ počuť hluk nezastaviteľných myšlienok, brušká mojich prstov podvedome siahajú po knihách, v ktorých sa zdanlivo nič nedeje. Ktoré si len tak potichu plynú a práve svojou mlčanlivosťou ma lákajú až magickým spôsobom. To je aj prípad knihy Kočičí host. V nej Takaši Hiraide svojským výberom priam "duše pohládzajúcej" lexiky od prvej strany vytvára pokojnú atmosféru a ani nevieš ako, zrazu sedíš v záhrade domu v nerušnej uličke, juhozápadne od štvrti Šindžuku, a k nohám sa ti túli jemná srsť mačiatka Čibi. Kniha si podmaní nielen všetkých japanofilov a milovníkov mačiek, no svojím intenzívnym pôsobením na všetky zmysly aj človeka hľadajúceho "poetickosť života". Tá je prítomná až do samého záveru, v ktorom nejeden čitateľ môže nadobudnúť pocit, že práve potichu plynúci a premýšľavý dej bez zvratov a dramatických peripetií sa ho dotkol akosi intenzívnejšie. A k tomu ten design obálky! Kočičí host (Takaši Hiraide , 2016)

Kočičí host